Neviem čo mal na mysli pod pojmom "nízke dobro" ja by som ho skôr nazval niečo ako pudová vlastnosť, ktorú prejavuje už len vtedy, keď jednoducho niečo musí dobré spraviť, a to, čo sa mu ukladalo za povinnosť, aby to mal vybavené.
Je to niečo presne tak, ako keď proste ste v práci a musíte si odpracovať vami zadané úlohy, ktoré jednoducho vykonať musíte, a potom môžete spokojne odísť domov, kde človek proste oddychuje od pracovných povinností, hoci dobre vieme, že aj doma každý človek má práce celkom dostatok, a človek si dokáže vyplniť aj svoj voľný čas, pokiaľ cíti, že sa nudí, a potrebuje k svojmu životu nevyhnutne nejakú činnosť, ktorá by ho takto ešte zamestnávala, a on takto môže vytvárať nejakú pozitívnu energiu okolo seba a sústrediť sa na dobré veci. Prečo to spomínam.
Problém je, že mnohí nedokážu prejaviť dobro, a šíria len negatívnu energiu, ktorá sa prejaví na tom, že ich mnohí ľudia jednoducho neberú moc vážne, ale na to by som ešte nedal dôraz, pretože sám si zistil a vybadal aj na sebe, aj v prostredí, v ktorom som sa pohyboval, a aj sa momentálne nachádzam, že všetkým jednoducho vyhovieť nevieš, a kto nechce, ten si to vysvetlí aj tak po svojom, a nepresvedčíš ho. Pohoda.
Povinnosť neznamená len nutnosť, myslím si, že človek v povinnosti sa dokáže jednak nájsť, a jednak akosi prirodzene "stratiť". Čo ten pojem znamená. To znamená jednoducho to, že človek svoju prácu koná doslova prirodzene, samo od seba, a vtedy to naberie jednoducho ten správny smer, keď tú povinnosť začneš brať niečo ako prirodzenú súčasť tvojho života, ktorá jednoducho tu je, a je potrebné sa s tým stotožniť. Povinnosť v tomto je dobrá, a práve toto je ten najlepší oslobodzujúci prvok, o ktorom sa zmieňujú aj mnohé kresťanské periodiká, ktoré práve toto vyzdvihujú, čo považujem za správne.
Práve ľudia, ktorí nechcú pracovať, a nie sú moc ochotní, nie je v nich ten akokeby prirodzený oheň, ktorý proste podnieti v ňom samom tú energiu, pretože pracovať je normálne. Z toho plynie všetko dobré. Je možné proste aj to, že jednoducho, človek, ktorý už je pasívny, ktorý nechce sa niekde prirodzene pohybovať a rozvíjať svoje zručností a vlastností, taký človek má veľmi skreslené predstavy.
Pracovať je normálne, dobré a veľmi prospešné, pre mňa osobne bolo veľmi ubíjajúce, keď proste človek vstane, a nemá čo proste na práci, nevie sa nikde hýbať, zrazu má kopec voľného času, ktorý nevie celkom dobre zužitkovať vo svoj prospech a prospech a úžitok okolia v ktorom proste žijem. Práve z tohoto všetkého plynú dobré medziľudské vzťahy a podobne.
Lenže nie každý dokáže vnímať a ťažiť napríklad ešte aj z práci to dobro ktoré tam je, a na ktoré je potrebné sa sústrediť a teda predovšetkým ho vnímať. Tam vzniká konflikt, o ktorom sme sa učili aj na strednej na literatúre, ale prirodzene som ho ešte nevnímal v dostatočnej forme, v akej by som ho mal vnímať, a teda teraz to viem omnoho lepšie prežiť. A to samozrejme všetko na základe vlastných a prežitých skúseností, ktoré som postupom rokov nadobudol. Presne to je to, kedy človek postupom rokov jednoducho sa môže uberať jedine dvomi smermi, ktoré sú pre život dosť smerodajné.Pochopil som jednu dôležitú vec práve v týchto dňoch, kedy jednoducho vnímam, že lepšie sa mi stať ani nemohlo.
Na záver ešte niekoľko mojich osobných postrehov. Buď jednoducho v niečom rastieš, vyvíjaš sa, a alebo proste stagnuješ a upadáš, obe môžu mať celkom dynamický charakter, alebo to môže prebiehať celkom nenápadne a pomaly. Práve preto človek má dbať na svoj osobnosntý všestranný rozvoj, a prirodzene sa zaujímať o dianie okolo seba, a dbať predovšetkým o to, aby mal neutrálne záujmy, a aby nebol prehnane na niečo upätý, poprípade, aby jednoducho nemal voči niečomu alebo niekomu prehnanú averziu.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
torpedo08
20. 1.januára 2018 02:34
Urcite nie
2
pomýlil som sa, resp. nedalo sa mi pridať článok, to som len skúšal
Napíš svoj komentár