Jedná sa o to, že Väčšina ľudí nedokáže prestať premýšľať, je to najľahšia vec aká existuje. Čo teda k tejto tematike by som chcel povedať.
Už francúzky filozof René Descartes vyslovil v cogito ergo sum, teda tú myšlienku, že je to prvá a nespochybniteľná pravda o svete, a že pochybuje o tom, že pochybuje. Na prvý pohľad sa to zdá mierne nezrozumiteľné, a samozrejme pravda je taká, že tieto filozofické drísty niekedy človek naozaj musí prežuť, pretože filozofia je o tom, že musíme niečo proste pochopiť ako celok, a nie niečo memorovať, akonáhle človek berie aj filozofiu niečo ako neviem dejepis, literatúru, kde sa učí niečo o nejakých spisovateľoch, aké diela napísali, čo približne sa v nich písalo a podobne, tak vôbec nepochopil, o čom v podstate filozofia je. Ako by som to teda napísal vyjadrím v odstavci nižšie.
Pretože posolstvo ako takej filozofie je vo svojej najvnútornejšej podstate také, opätovne primäť človeka racionálne uvažovať, asi tak by som sa azda vyjadril, a predovšetkým to, aby sme nabrali kritické myslenie. Raz som to rozoberal, a v jadre tohoto článku sa posnažím to rozobrať znova.
Kritické myslenie si mnohí nešťastne zamieňajú s tým pojmom, ktoré teda vyjadruje podstatu myslenia. Pojem kritickosť neznamená niečo ako skritizovať niečo, čo sa mi nepáči, a na čo chcem azda vyjadriť vlastný názor, pretože mnohí možno aj chápeme v užšom slova zmysle pojem kritické myslenie, avšak v skutočnosti ho nedokážeme aplikovať v praxi v jeho plnom rozsahu a zmyslu.
Človek vo svojej podstate neustále nad niečím premýšľa, pritom si to neuvedomujeme, ale v podstate je to pravda. Jedná sa o to, že človek denne neustále robí vo svojom živote, tam kde žije, kde pracuje, kde všade sa pohybuje, a s kým všetkým teda zdieľa svoj život a podobne, človek neustále nad niečím rozmýšľa, a niečo mu nedá spávať.
Možno niečo je v jeho predstave síce dobré, to nikto azda nepoprie, ale on by to spravil oveľa lepšie. Možno častokrát vďaka tejto dobrej predstave sa azda oveľa viac vo väčšej miere možno dopúšťame niektorých zásadných kategorických omylov a chýb, ktoré azda v neskoršej fáze možno ľutujeme, že toto som v danom momente nemal, ale pravda je taká, že čo sme vedeli, ako sa niektoré situácie dopredu budú vyvíjať. Je to ale na druhej strane výsledok toho, že človek proste rozmýšľa, ale dopredu niečo odhadnúť nevie, nevieme proste povedať, čo bude, na to jednoducho schopnosti nemáme. Všetko je totiž to originálne a jedinečné, a keď si povieme napríklad aj teraz, že teda máme sobotu večer, čo všetko sme dneska prežili, čo sme spravili, čo sme nespravili, a možno mohli sme spraviť, čo sme mali na pláne, a čo sme dotiahli, alebo nedotiahli do konca možno aj vlastnou šikovnosťou, alebo nešikovnosťou, to človek vopred nevie prirodzene odhadnúť, ale dôležité je, aby človek premýšľal, ako niečo spravíme efektívnejšie, pretože ako spomínam síce v nadpise, prestať premýšľať, v skutočnosti prestať premýšľať vo svojej podstate nedokážeme.
Človek to vie ťažko odhadnúť, a ako sa hovorí v prísloví, po vojne je každý generál. Čo by bolo, keby bolo, teória je jedna vec, ale aplikovanie v praxi je už oveľa zložitejšie, a vyžaduje si komplexný prístup analytického myslenia, čo už nie každý je ochotný pestovať a snažiť sa o niečo takéto.
Záverom chcem povedať, toľko, že síce sa to môže javiť ako celkom ľahká záležitosť, predsa to také jednoduché nie je.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@nerwous15 akej predstave. no pozri. jednoduché. rozhoduješ sa medzi dvoma rovnocennými alternatívami, a nevieš si vybrať. a možno vieš, že hocičo si vyberieš, nebudeš aj tak šťastný, lebo chceš oboje. V živote niekedy chceš oboje, a nie len jedno medzi dvoma možnosťami. Ale keď si musíš vybrať, je to horšie. A vtedy nastane fáza, kedy človek prestane premýšľať rozumom, a začne uvažovať srdcom, a niekedy dospeje k pravde o sebe, kto vlastne je, čím je, načo som tu a prečo vyznávam hodnoty ktoré vyznávam. Ano, tú myšlienku som azda nedopísal.
3
rovnocenné alternatívy čoho??? a čo to má spoločne s tou predstavou? a kde je príklad na tie chyby, ktorých sa dopúšťame?
prečo nepíšeš k veci, ale rozvíjaš nepodstatnú debatu o tom, na čo sa nikto nepýta?
drž sa otázok
prečo nepíšeš k veci, ale rozvíjaš nepodstatnú debatu o tom, na čo sa nikto nepýta?
drž sa otázok
4
Řešíte dilema, zásadní rozhodnutí života. Rozhodujete se mezi dvěma vztahy. Mezi dvěma pracovními nabídkami. Mezi dvěma a více možnými budoucnostmi. Myslíte si, že právě teď se rozhoduje o vašem úspěchu a o vašem štěstí. Ale mýlíte se. "Když uděláme rozhodnutí, jedny dveře tím otevřeme a druhé zavřeme," "Svět za těmi zavřenými neexistuje. Nikdy neexistoval. Není důležité, jaké rozhodnutí uděláme. Podstatné je, jak naložíme s budoucností, kterou jsme si vybrali."
Napíš svoj komentár
o akej predstave to píšeš?
menuj aspoň jednu kategorickú omylochybu
zas pekný článok, ktorý je ťažké pochopiť