Keď existuje Satan, podľa vás, a pácha zlo ... tak prečo keď existuje aj Boh, tak ľudia nie sú šťastní?
Problematika tohto nadhodeného prejavu je omnoho širšia a omnoho zložitejšia, ako sa na prvý pohľad existuje. Nechcem tu v blogu písať nejaké biblické epické opisy istých udalostí, kde dobro bojuje so zlom, kde Boh privádza duše späť od diabla. Mnohí sa tomuto vysmievajú, ale je to krutá pravda.
O tejto problematike sa dá napísať mimoriadne obšírny blog, ktorý relatívne nemá konca. V niekoľkých blogoch pomaly snáď prispejeme ku nejakému záveru.
Aj ja som si kládol otázku, prečo existuje satan. Vidíme všade vo svete, kde sa pácha zlo. Dám si aj morálnu otázku. Prečo len vo väčšine prípadov v rozprávkach a bájkach len víťaží čest, pravda, a spravodlivosť, a v bežnom živote je to absolútny opak, ako sa môžeme presvedčiť z každého jedného dňa? Príkladov je mnoho, a preto považujem za prirodzené ich vymenovať. Sčasti som to menoval v blogu venovanom problematike desatora z pisma.
Satan pokúša už malé deti. Možno sa to zdá ako paradox, ale je to tak. Ak zlo je definované ako nedostatok dobra, vidíme, že už malé dieťa vo svojej nevinnosti, nech je akékoľvek milé, na pohľad dobré, dokáže pudovo vystihnúť bolestivé miesto iného dieťaťa a bez ostychu zaútočiť.Vidíme niekedy, ako aj deti dokážu svojským spôsobom zle spraviť druhému dieťaťu, často samozrejme neuvedomujúc si to, že pre to druhé dieťa to môže znamenať zlý a narušený psychický vývoj toho dieťaťa.
Pre mňa je tak nepredstaviteľné, a neuveriteľné, ako dokáže 4 ročné dieťa napríklad zákerne ublížiť bez kúska citu a hanby druhému dieťaťu. Je isté, že to dieťa teoreticky za to nemôže, ale všetko sa vyvinie vplyvom doby a postupom toho, ako dieťa začne o niektorých veciach rozmýšľať a uvažovať, keď si bude plniť svoje prvé školské povinnosti. Ale na druhej strane len týmito argumentami sa to nedá celkom ospravedlniť, pretože sú situácie, kedy aj malé dieťa pudovo vie vycítiť, čo je zlé, a čo je dobré. Je to výzva, aby sme sa dobrým a hodnotným veciam učili od mala, lebo v dospelosti bude neskoro.
Potom sa dostaneme do školského veku, kde diabol pokúša tým, že dieťa si spraví ťahák na písomke. Poviete si, nič to nie je, je to bežná prax normálneho študenta, a čo je na tom.
Podstata ťaháku nie je pomôcť si na písomke ku lepšej známke, ale je to zámerné a cielené konanie na podvod voči vyučujúcemu, ktorý čiastočne má pre neho dobrodružný scenár. Málokto si totiž uvedomuje v tej chvíli dôsledky svojho neuváženého konania.
Prečo teda ľudia nie sú šťastní, hoci veria na existenciu Boha? Je to dôsledok hriechu. Určite. Šťastie je totiž veľmi široký pojem, a každý ho chápe po svojom. Je to ale čiastočne aj preto, lebo mnoho ľudí su vzťahovačných, a za svoje neúspechy vinia okolo seba ľudí, ktorí prvotne ta to ani nemôžu.
Beriem to niečo ako čiastočne obranný psychický mechanizmus, ktorý takto paradoxne, poviem to tak, pomáha týmto ľuďom prežiť v tejto spoločnosti. Prežiť, ako jedna z možností, keď on tie možnosti už nemá a ani ich nehľadá. Každý hľadá iné možnosti, a to čo sa pre niekoho javí ako úplná absurdita, pre toho druhého to môže znamenať čosi ako to pomyslené záchranné koleso na vode. Stačí si hádam pozrieť, teda nenabádam, napríklad niektoré katastrofické filmy najmä z amerického prostredia, osobne ich nemám rád, a televíziu pozerám lem minimálne, a tam vidíme, ako to funguje aspoň ako vo filme.
Na záver by som chcel napísať len toto. Tu vidíme jasne, ako zlo dokáže nešťastne manipulovať s človekom a najmä s jeho slobodnou voľbou, kde ho vedome zatlačí kdesi k nejakému tomu pomyslenému múru, odkiaľ niet úniku. Vtedy vlastne nemáš na výber. Tu vidíme, keď sa nám proste nedarí, že toto všetko je dôsledok akéhosi konania, ktoré nebolo celkom fér, a nebolo to v určitých veciach spravodlivé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár