Pokračujem dnešným sobotným podvečeným blogom v predchádzajúcich úvahách.

Takéto triky keď niekto využíva možno ešte v predpubertálnom období, ťažko predpovedať, že nezneužije nejaké zákony vo svoj prospech poprípade nájde dostatočné medzery v nádeji, že si to málokto všimne.

Mnohí teraz budete namietať, že sú to čisto ľudské prejavy, a že nič mimoriadneho sa nedeje. Tu sme práve na koreni problému. Keď si pozorne čítam bibliu, zisťujeme, že od prvého hriechu človeka nesprevádza len Boh, ale aj satan. Neviem si samozrejme ľudsky vysvetliť, prečo mu Boh dal tú možnosť vôbec pokúšať človeka. Neviem to zdôvodniť ani na základe poznania určitých faktov z čítania Písma Svätého, preto toto ostáva tajomstvom, kým nám to nebude vysvetlené.

Sú samozrejme situácie, kedy niektoré veci musíme podriadiť akejsi sebakontrole a skúške. Niekedy to čo robíme, nesprávne pokladáme za užitočné, ale to je len náš pocit. Pamätám sa, keď som bol na strednej, a spolužiak v lavici mi pripomenul, a to veľmi správne vetu... to si len myslíš že to učivo vieš dobre. Ale či to je aj naozaj.

Preto viacerí si myslia, že čím menej sa staráme do druhého tým lepšie. 

Je neuveriteľné, že tie nástrahy sú na každom kroku. Môžeme si ich menovať. V počítači vám náhodou príde spam, teda dajaká nevyžiadaná pošta. Nič dobré to nemusí znamenať, hoci niekto na tej druhej strane vírusmi sa môže len zabávať. Potom keď niekto je príliš akýsi vzťahovačný, a teda všetko si berie osobne ako keby on mohol za všetko. 

To ho čiastočne privádza do rozpakov a koná často absurdné veci, hoci v podstate nič zlé sa nedeje. Tu máme možnosť si všimnúť, že toto sa deje často. Ak si spomínate, kedysi v televízii bežala tá skrytá kamera, ktorá vyvádzala tie najlepšie komické kúsky. S cieľom pobaviť diváka na účet nejakého náhodného človeka. Lenže ten si to môže vysvetliť čiastočne po svojom, a bude mať z toho celkovo nepríjemný pocit.

Okrem toho všetkého môže dotyčný nadobudnúť akýsi zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku a začne venovať pozornosť celkom malým a bezvýznamným banalitám, ktorým kedysi venoval čo i len minimálnu pozornosť. Takéto stavy, kedy sa bude sústrediť nie na to, čo má vykonať poriadne, ale na to druhotné, bude mať celkovo za následok zníženie svojho sebavedomia, a celkový pokles pozornosti. 

Nadobudnutím akejsi apatie celkom môže otupieť vo vzťahu ku druhým a tak sa celkom ľahko môže stať, že z dovtedy príjemného normálneho človeka, možno kolegu, bude mať medzi sebou osobu, ktorá prehnane dáva pozor na svoje veci a celkom neopodstatnene podozrieva najbližších vo svojom okolí, pričom v skutočnosti o nič nejde.

Príčiny sú to rôzne. Vieme to vtedy, keď konáme akúsi činnosť, a čosi nám proste nesedí, a považujeme to okamžite za nesprávne, ale častokrát ľudská zvedavosť a ten živočíšny pud je predsa len silnejší ako zdravý rozum.

Pamätajte si, že najväčšie víťazstvo satana je vtedy, keď čo i len jedného zvedie na svoje cesty. Podarilo sa mu to v raji, darí sa mu to v podstate doteraz. Výsledok je desivý. Ľudia sa odcudzujú od seba, vzájomne sa začínajú podozrievať z nejakých príčin, ktoré v podstate donedávna vôbec neriešili, a tu zrazu zbadali, že to už nie je ono. 

Viacerí duchovný život nepokladajú za nič. Až raz sa stane, že si nebudú vedieť dať rady, nebudú si vedieť sami poradiť, a vtedy možno budú veľmi prosiť kohosi o radu, a možno bude neskoro.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár