Avšak po konverzácii s mojim veľmi dobrým kamarátom z detstva som usúdil, že môžete byť neviem ako morálne dobrý, mať dobré srdce, ak nemáte v sebe pečať živého Boha od krstu, je ti viac menej stratené. Ak nie ste vedený v kresťanskej výchove, a nie je vám cudzie, úcta, poslušnosť, akási prirodzená závislosť, doslova obmedzená sloboda, čiže to, že si uvedomujem že nie všetko je dovolené, ak vám krádež nerobí problém, o smilstve ani nehovoriac, nachádzame sa vo vážnom nebezpečenstve, že pred Bohom raz proste neobstojíme.
Nie je to tragické? Tu vidíme, aký je skutočný rozdiel medzi veriacim a neveriacim.
Aj v kritických a zlomových momentoch sa jasne preukáže, kto je kresťan a kto je pohan. Pohan môže byť zdržanlivý, nemusí hrešiť, nadávať, kľudný človek, ale akonáhle má šancu čosi poškodiť, spraví to mnohonásobne lepšie a profesionálnejšie ako ten, ktorý to robí rutinne. Dá sa povedať, že práve vtedy sa v tom človeku dokážu prebudiť a doslova strhujúco zmobilizovať všetko to, čo v sebe teoreticky rokmi potláčal, tú akúsi prirodzenú osobnú individualitu, ktorá sa ale preukázala v tom značnom pokrivenom a zlom zrkadle.
Môže za to pud, ktorý v sebe možno aj vplyvom výchovy dotyčný k sebe potláča, a všetko, čo potláčaš v sebe raz jednoducho vybuchne. Zrazu sa z celkom pokojného kolegu, alebo nejakého kamaráta, ktorého si roky poznal ako zdržanlivého a celkom normálneho človeka sa razom stane neovládateľná šelma, ktorá akurát ukazuje, čo v sebe celé tie roky skrýval. Kde sa to v ňom len nabralo. Verte mi je to tak. Verím že to nemyslel celkom zle, ale tu sa ukáže, že ten, kto v Boha neverí, ten nemá celkom jasný smer, celkom jasný cieľ v živote, a preto žije doslova zo dňa na deň.
Ježiš predsa v biblii jasne predpovedal, že mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať. Je veľmi smutné, že národ, ako taký, ktorý má tvoriť určitú jednotu.
Ak sa vrátim k pôvodnej otázke, všetko je to presne tak, ako som doteraz to opísal.
Keď existuje Satan, podľa vás, a pácha zlo ... tak prečo keď existuje aj Boh, tak ľudia nie sú šťastní?
Tvrdenie, že bolesť veriacich ľudí, ktorí trpia nespravodlivo je tajomstvo, ktorého odpoveď mi dá Boh len vo večnosti mi nepripadá celkom spravodlivé, ak si odmyslím aj ten ľudský aspekt spravodlivosti. Z utrpenia nikdy nepochádza pokoj. Neviem si predstaviť, ako sa mohli cítiť ľudia, ktorých ateisti pre vieru prenasledovali. Kto mohol byť vtedy šťastný?
To nie je zvládanie utrpenia, to je niečo celkom inšie. Ten, kto prežíva akýsi nepokoj, vie, že raz bude dobre, lebo Boh to tak hovorí ústami prorokov v Písme Svätom. Vidíme, aký pokoj mali biblickí ľudia, ktorí v článkoch písma svätého veľmi trpeli, a navonok sa zdali ako niekto kto prekročil akýsi nezmyselný zákon. Ale to bolo len v očiach ľudí.
Verte mi, kým sa nedostanete do poriadnej šlamastiky, z ktorej ako sa hovorí vykorčuľujete len tak tak, lebo vám druhí závidia, a oni sú na prvotnej príčine tohoto nešťastia alebo skúšky, nikdy toto nepochopíte. Tu vidíme príčinu, prečo ľudia nie sú šťastní hoci sa snažia žiť dobre a morálne. Sú vždy nejaké prekážky, ktoré ti nedovolia spraviť akúsi dobrú vec.
Na záver by som povedal k tomuto blogu asi toľkoto. Ježiš predpovedal jasne... Nie je sluha väčší ako jeho pán, mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár