Vreskot000: Problematika vzťahu k duchovnému životu VI

V nasledujúcom blogu spomeniem, ako môže mať matéria skutočne zotročujúci a deštruktívny prvok.

Mylne si mnohí myslia, že keď odídu do zahraničia bude im lepšie. Tu je to, že myslíme len na seba na tento zlý individualizmus. Materiálne možno, ale práve ten materializmus je v konečnom dôsledku ten zotročujúci element, kde človek nepracuje preto, aby čosi navyše mal, ale preto, lebo je to normálne keď má o čosi viac a veľmi rád súperí s podobnými zmýšľajúcimi ľuďmi. Potom môže nastať skutočný problém ak sám na sebe zistí, že sa prepočítal, a že to nie je toto všetko také jednoduché, ako sa to na prvý pohľad zdá.

Kamarát mi raz povedal. Musím teraz natlačiť peniaze riadne, aby som dosiahol strop. Ha. Aký strop? O čom títo materialisticky založení ľudia hovoria? Nechápem tomu. Verte mi, že rovnako šťastný a šťastnejší je človek, ktorý obeduje vifonku ako niekto, kto sa prepcháva dobrotami. Ten pozdejšie menovaný to robí len preto, lebo si pred sebou chce dokázať, že on je niečo viac. Veľký omyl!

V skutočnosti to robí nie preto, že chce týmto spôsobom ukázať a svetu dať najavo svoje imanie, ale chce opačne... chce nepriamo, totiž to nevie- ukázať, že je mimoriadne chudobný duchom, ktorý nemyslí na osobný vnútorný svet, mysliac si, že to vonkajšie ho spraví šťastným. Lenže časom to môže prerásť do takých rozmerov, že svojím vlastným zapríčineným neuváženým konaním postupne stráca ľudí okolo seba a ani to nespozoruje.

Pripadá mi to niečo ako keby si myslel, že teraz pre neho nastal ten čas odpočívania, oddychu. Opak je pravdou, vtedy človek musí na sebe makať. Keď chce človek niečo mať navyše, musí preto čosi aj spraviť. Problém nie je niečo potiahnuť aj dlhšie, na niečom poradne zapracovať, ale častokrát problém je veľmi banálny, nie a nie začať. Práve tie začiatky sú veľmi obtiažne. Sčasti to chápem, pretože človek, ktorý možno ide do nejakého rizika si uvedomuje, aké to môže mať neblahé následky, ale možno ani o nič také strašné nejde, len prekonať seba samého. Vtedy ale nastáva situácia, že taký človek vlastne nemá na výber... a preto si to nachsvál nezvolí to správne, ale utiahne sa nazad, kde bol. Stalo sa to aj mne. Neviem si niekedy proste zvyknúť na niečo nové, a pôsobí ten moment celkove na mňa zdrvujúco.

Viacerí, možno som spomínal, chcú čosi dokázať nie preto, aby skutočne pozdvihli svoju kvalitu života, ale preto, aby spravili akýsi dojem, a takto to vyzerá, že pracujú len pre cudzie oči a nie pre svoje vlastné presvedčenie, že to chcú oni.

Tento tragický omyl preto spôsobuje, že tento svet vyzerá tak ako vyzerá. Možno si myslíte, že toto všetko nie je nič inšie, ako otrepané frázy, ale ono to je tak! Stačí malá chyba, nejaký nešťastný bod v živote, a zrazu všetko sa vám zrúti ako dom z kariet a vtedy zistíte, že naozaj, niečo medzi nebom a zemou predsa len existuje. Lenže zaoberať sa duchovnom len vtedy, pýtať sa len vtedy, kedy nám niečo naozaj hrozí nie je dobré. Naozaj nedá sa dlhodobo žiť len z nejakej matérie, ale človek potrebuje zamestnať aj ducha, potrebuje živiť aj dušu, aby jeho osobnosť bola prirodzene vyvážená. Niekedy toto môže byť už neskoro.

Nakoniec takí ľudia dopadnú tak, že keď pestuje len jedno, a druhé zanedbáva, tak potom bude nešťastný aj z jedného aj z druhého. Keď niečo proste začaté raz nedokončí, nedotiahne to do konca, aké to potom bude? Bude mať šťastie, ale radovať sa z neho nebude, bude mať bohatstvo, ale bohatší nebude, lebo si nahovára že potrebuje viac a toto mu nestačí, a práve opak sa stáva pravdou....

Možno je to preto, lebo človek je od prírody akýsi aktívny a rád súperí s ostatnými, niečo ako živočíšny pud. Aj zvieratá medzi sebou súperia, aby prežili a silnejší vyhráva vždy. To je zákon prírody.

Na záver asi toľkoto. Ale my sme niečo predsa len viac... Spoločnosť potom začne klásť dôraz práve toto materiálne, a sami zistíme, ako sa slučka zaťahuje čoraz viac.

Blog

1 0 0 0 1

Komentuj

Problematika vzťahu k duchovnému životu VI

Komenty k blogu

Horúce!