Dneska som si od samého rána v práci precvičil dokonale telo, a snažil sa vyčistiť myseľ. Nie je to jednoduché. Musel som sa aj ja veľa premáhať a ovládať, a častokrát som vybuchol doslova od hnevu a to len z prozaického dôvodu. Neuveriteľne ťažká práca, a nikto si to neváži. Kde to sme?
Mnoho ľudí si neuvedomuje, mladí ľudia vonkoncom nie, ale jediný problém tejto doby je ten, že nie stroje nahradzujú človek ale práve opačne. Človek je ten stroj, ktorý robí ako blázon. Nevadí, na druhej strane mi to dáva príležitosť utužiť dobré kontakty medzi kolegami.
Kto predsa poprie materinský a otcovský pud? Len blázon. Pud je niečo čo je duchovnej podstaty nutne nezlučiteľnej s materialistickou povahou. Bojí sa trebárs 80 ročný otec o svojho 55 ročného syna? Asi ťažko, ak neberieme nejaké extrémne situácie.
Ale je prirodzené, že sa bojí napríklad 35 ročný otec o svojho 5 ročného syna. Tu predsa rozum ide bokom a nastupuje tu čosi inšie, duchovnej podstaty.
Mnoho ľudí berie strach a osoby, ktoré vyjadrujú isté obavy za slabých ľudí niečo ako prekážka ku uskutočňovaniu svojich plánov. Opak je pravdou. Boh si predsa vyberá slabých pre tento svet, aby uskutočnil plány! Mnoho je takých, ktorí ukazujú svoje svaly, ale keď dôjde na lámanie chleba spľasnú ako bublina. Kde je potom ich odvaha? Toto všetko je nezdravý produkt sveta, ktorý nemyslí na duchovné záležitosti.
A toto všetko čo som opisoval, je dielom satana, ktorý sa raduje z ľudského nešťastia z ronenia sĺz. Tam speje každý, ktorý nevníma potreby duchovného života. Dneska sa mi nepodarilo ísť do kostola. Jednoducho som nevládal, bol som veľmi vyčerpaný. Samozrejme isté alternatívy sa dajú nájsť, pretože kto chce nájde si dobrý spôsob, ako alternatívne si nájsť tú hodinu času aj iným spôsobom. zapol som si Lumen, odišiel od počítača, aby som sa sústredil nato, čo sa deje na svätej omši, hoci samozrejme, som to počúval iba cez rádio.
Mohol som ísť do kostola, ale nakoľko som v práci ešte od úplného skorého rána.. nie je to moja výhovorka, jednoducho nechcelo sa mi. Boh ťa nikdy nezotročuje nejakými príkazmi, ale ponúka ti riešenie, ako vyriešiť mnohé situácie.
Mnoho ľudí ani nepomyslí, že treba sa Bohu za čosi aj poďakovať, aj napriek tomu, že má veľké ťažkosti a určité problémy, ktoré môže jedine tento svet za toto všetko. Mnoho ľudí ale na druhej strane z určitých okolností nevládze bojovať v tomto tandeme a volí cestu rôznych kompromisov, ktoré majú častokrát dopad na to, že sú nepochopení, že sú odsúvaní, lebo ľudia, ktorí to kritizujú sa nevedia postaviť problémov tvárou v tvár.
Na záver by som zhrnul pár myšlienok do tohoto odstavca. Prečo ľudia nie sú šťastní, keď existuje Boh? Zvedavosť ľudského srdca v istých momentoch presahuje vnímanie ľudského myslenia. Nutne dávam rozum do popredia pred srdcom, pretože práve rozumom musím rozpoznať, kde sa nachádza dobro a kde zlo. To nie je grécke myslenie, ale kresťanské, pretože Boh mi dáva na výber, pre koho sa rozhodnem.
Tragédia ľudí, ktorí neveria v Boha je ten, že skutočne nemajú vnútornú identitu a nijakú motiváciu pre konanie dobra okolo seba, ktoré nebude len jemu na individuálny prospech, ale bude to mať celkovo pozitívny dopad aj na ľudí, ktorí sú okolo mňa, a s ktorými sa trebárs nemusím nejako baviť v priateľskom tóne. Tu vidieť tú slobodu, ktorú mi chce ponúknuť tento svet, ktorý ťa iba zotročuje, kde pracuješ za pár eur, a myslíš si aké je to super.
Dobro podnecuje jedine Boh. Nikto iný. Môžete si zapchávať uši, ale je to pravda. Mnoho ľudí túto pravdu nepoznajú, a práve preto tak aj vyzerajú. Nevidia zmysel aj v nejakom utrpení, a mnohí teda nevedia odhadnúť ani to, kedy je potrebné mlčať, a kedy prehovoriť.
Asi toľko som chcel povedať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár