Sú filozofi, a to je veľmi tragické a paradoxné zároveň, ktorí sú ochotní celý život klamať, a písať trebárs hotové niekoľko sto stranové skriptá, ktorými sa snažia vyvrátiť to, čo sa vyvrátiť nedá, v nádeji, že presvedčia ostatných, ktorým sa nechce rozmýšľať.
Problémom ateistickej filozofie s ohľadom na kresťanskú filozofiu je ten, a teda rozdiel medzi nimi je ten, že ateistická sa dá logicky a na základe faktov a pod ťarchou dôkazov jasne vyvrátiť. U kresťanskej filozofii to nie je také jednoduché, pretože mnoho vecí sa nedá poprieť. Tu vidíme, že spoliehať sa len na svoj rozum nie je vždy správne. Rozum ťa vie doviesť ku mnohým absurdnostiam, ba až k domýšľavosti, ktorá nemá priaznivé účinky na človeka a často ho oberá o sily.
Ja to vidím v tom svetle, že rôzne ideologické poučky sú len výsledkom dokonalého vnútorného vyprázdnenia a nulový záujem o hodnotné veci. A tak sa teda stane, že nám síce rastú nejakí intelektuáli, ktorí ale na rozdiel od toho čo vedia a čo robia, nič hodnotné do života ti nedajú. Nedá sa z nich nič naučiť, ale len poučiť. Často v tom negatívnom svetle. Že taký nechcem byť.
Len človek, ktorý túži žiť v nejakom omyle bude aj naďalej raziť toto presvedčenie ako nejaký fakt, ktorý ho bude rokmi zotročovať.
Toto chcete? Pravda musí existovať len jedna. Nie dve, ani tri, len jedna. Boh nechcel nijakú filozofiu, a všetky ľudské výtvory bez priestoru duchovna sú prázdne a nemajú nijakú hodnotu, a ak aj majú, tak je to čisto materialistická, ktorá obrazne, ale aj vecne, za pár rokov ukážkovo upadne do zabudnutia. Mnoho filozofov, mysliteľov, spisovateľov mylne to pomenovali po grécky lebo filozofia znamená láska k múdrosti. Láska k múdrosti znamená, že musím jasne rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé, čo je pravdivé a čo klamstvo. V klamstve nechce nikto žiť. Nikto nechce žiť v neistote.
V škole som vyzdvihoval to, že okrem vzdelávania sme sem tam zašli do kina. Po rokoch teraz si viem plne uvedomiť, načo sú školské akcie, kde sa nevyučuje, ale na druhej strane dokáže ten vyučovací proces dokonale využiť v praxi a dokážu takto žiakom, že nielen sucho sa čosi naučiť, ale na vyváženú psycho hygienu je veľmi potrebný aj rozvoj duševného myslenia.
Na túto časť školskej výučby spomínam najradšej. Miloval som to. Uvedomil som si, že tu nešlo o nejaký film, na ktorom sme boli, ale o to, že konečne človek zažije aj čosi inšie, a vtedy hneď dostane to vyučovanie istú príchuť.
Tu chcem pripomenúť to, že materializmus nie je všetko. Ak si myslíte, že je šťastie byť obklopení len vonkajšou krásou, a nevidíte tú drinu, ktorú tam vložili cudzí ľudia, je to nanič.
Mnoho študentov to nevníma, a preto nevie pochopiť, že tie povinnosti vlastne nie sú povinnosťami v takom slova zmysle, ako sa to vídí na prvý pohľad. Sú to okolnosti, kde človek práve vtedy ako nezrelá osoba má možnosť nahliadnuť do reálneho sveta a vnímať predovšetkým rozdiely, kde sa naučí vyjadrovať vlastné pocity. O to tu ide.
Aby som si aj napríklad ako žiak, a mnohí ste tu ešte študenti vedeli odpovedať na tie otázky, ktoré si kladiete na blogoch, či má nejaká činnosť zmysel.
Mnoho študentov uteká zo školy, vymeškáva hodiny, a práve to im je na škodu. Čím menej zažiješ, tým menej budeš spomínať neskoršie.
vidíme ako sa tu prelína ten duchovný život s tým praktickým. Nikto nenúti nikoho do ničoho, ale niekedy človek zistí, že aj nová skúsenosť je dobrá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
zámerne som to nepísal podľa spirituálnej teologie, ale duchovný život je život vychádzajúci z milosti, ktoru si dostal pri krste. ak si ateista, žiješ len materiálny svet a duchovno je pre teba utópia. nič viac sčasti chápem čo si napísal... áno, aj keď sa rozvíja, len na akom bode to potom ostane. či si schopný vidieť za materializmom to nehmotné asi tak
Napíš svoj komentár
Veď duchovný život je aj to, keď sa človek učí nové veci, rozvíja sa, rozmýšľa, tvorí.... Neznamená, že keď človek neverí v nejakého boha, nemá žiadny duchovný život