Na tomto svete šťastný nebude nikto, lebo pravé šťastie sa nedá pochopiť na tomto svete. Mám na to viaceré vysvetlenia. Na začiatku som dal otázku, ktorú som spozoroval v jednom blogu. Keď sa vrátim hneď k úvodu.... nastolil som otázku ktorú som prebral od jedného blogera. Keď existuje Boh, prečo ľudia nie sú šťastní. Tu by som povedal, že sčasti to ovplyvnili prví ľudia, ktorí porušili Boží zákon, a ktorí jedlo zo stromu poznania dobra a zla, a tam sa to všetko paradoxne začalo, že boli oklamaní. Vtedy stratili spred očí dobrovoľne Boha, ktorého dovtedy poznali inak, ako to prežívame my. Preto máme vieru, lebo ešte nemáme poznanie. Vôľa sa im naklonila k zlému a spôsobilo, že na svete je preto toľko omylov a zlyhaní, koľko je.
Ak by som to plnšie rozvinul, tak dovtedy budete sa čudovať kresťanom, že čo vidia na tom kresťanstve, kým to sami nespoznáte. Problémom je, že mnohým ľuďom nevyhovuje samota. Samota je vnímaný ako stav, kde si sám so svojimi myšlienkami, zjednotený so svojím vnútrom, a takto veľmi dokonale prežívaš všetko to, čo by si nevedel prežívať v spoločenstve kohosi, ktorý je vnímaný ako rušivý element v tvojej blízkosti.
Šťastie ako také nespočíva vo viere, pretože viera nie je potrebná ku šťastiu. Zlé vnímanie akejsi duchovnej reality navodzuje mylný pocit u človeka, ktorý nevie celkom jasne a presne definovať pojem šťastie. Je to veľmi široký pojem, ktorý sa ale pri všetkých tých nedokonalých ľudských definíciách ustálil na jeden pojem.
Keď chceš vedieť, čo je to šťastie, skús nahliadnuť na tento svet reálnymi očami a snaž sa pretvárať ho na ešte krajší ako sa ti zdá byť. Začni sám od seba. Na pracovisku napríklad tak vnútorne som si dal záväzok, že sa veľmi budem strániť nejakým zbytočným nadávkam. Sem tam sa stane každému, že povie, čo by v tej chvíli azda nemal, ale priznávam, a to každý asi povie, že neexistuje človek, ktorého nejaká zvláštna chvíľa na pracovisku, nedokáže tak rozrušiť, že aj ten najkľudnejší človek povahovo začne rozmýšľať, čí má význam byť kľudný vtedy, a pokojný, keď skutočne treba nejako zasiahnuť predovšetkým na odvrátenie morálneho zla.
Neviem si celkom predstaviť, aké by to asi vyzeralo, keby sme nemali naklonenú k zlu. Ako to myslím? Predovšetkým tak, že mnoho ľudí je dosť znechutených mnohými nedorozumeniami, a preto nastáva určité podozrenie.
Pozrime sa na tento svet. Mám v živej pamäti, keď vypukla kríza. Bolo to roku 2008 tak nejak alebo o rok pozdejšie. Média vraveli ako o veľkej a takmer neodvratnej hrozbe, ktorý nebude sužovať len nejaký štát, ale je to v globálnej miere. Vedel azda niekto tušiť, že tie následky sú prítomné do dnešného dňa?
Mnohí tento stav hneď od začiatku sa snažili zjednodušovať, že sa nič nedeje a pozrite ako sa diali veci. Teraz nemám na mysli len ten politický obzor, ale zoberme si to globálne. Možno mnohí ste si tie okolnosti neuvedomovali, nakoľko ste boli podstatne mladší, vtedy som robil vo fabrike, ale vedel som o čom to je, a malo to veľmi zlé následky.
Toľkoto som chcel povedať v dnešnom blogu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár