V takejto práci, nebudem to ale bližšie konkretivizovať, som pracoval ako moja druhá príležitosť, ale tak, ako sa začala tak sa aj skončila a čudujem sa samému sebe, prečo som tam išiel, nikdy by som to už druhý krát nespravil.
Často sa stáva, že ten človek nezvláda to tempo, k tomu sa pridruží istá nevraživosť v kolektíve, a katastrofa ne na svete. A to všetko len preto, lebo motivácia ku nejakej práci je dôležitá, ale prehnané sebavedomie postupne v sebe ničí duchovný základ, ktorým disponuje každý jeden z nás. Končí to potom odchodom takéhoto človeka.
Nastáva akési rozčarovanie z toho všetkého a viacej nechcete mať s tým nič spoločné.
Na začiatku to bolo všetko krásne, ale postupne sa z toho vykľul neriešiteľný problém, z ktorého nie je také jednoduché vynsť. Raz darmo, ako sa hovorí, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.
Tam som videl dokonale odvrátenú stranu ľudskosti. Ako by som to opísal.. Prišiel som do práce, vedúci mal pred budovou pristavený nový BMW. Reku slušné, pomyslel som si. Dostal som spolu s mojim kamarátom, ktorý mi prácu sprostredkoval miesto v kancelárii, ale stále sa mi to nejako nepozdávalo. Raz darmo, bolo to už dávnejšie a chýbali mi potrebné skúsenosti, a nemal som vtedy vyvinutú ako keby intuíciu.
Nemal som to rád, lebo to bolo všetko falošné. Ešte som bol dosť naivný, lebo som si myslel, že keď budem čestný, charakterný, spravodlivý, azda sa mi dostane v plnej miere podobne aj mne. No mýlil som sa veľmi.
Totiž môj problém je, že chyby iných sa snažím vidieť predsa len v tom pozitívnom zmysle, aby sa neurazili, ale to nie je profesionálne. Nerobte to nikdy! Poučil som sa tak, že v súčasnosti, a už som to spravil neraz, radšej to stopnem nejakú aktivitu na začiatku, ako keby som nemal mať z toho dobrý pocit. Kariérny postup nie je všetko.
Nie vždy musíme ako keby vydať maximum zo seba. Vedzte, že druhí tak vôbec nemyslia a ani zďaleka tak nerobia
My nemusíme v podstate nič. Sú predsa okolnosti, kde mlčať v aktivite je zlato. Nespraviť preto ani krok vpred a radšej ustúpiť. Len ľudia, ktorí radi idú častokrát do extrému, a majú radi kontroverzné a napäté situácie niečo takéto nepochopia, lebo pre nich to dobrodružstvo je viac ako osobná česť.
Žiaľ, kopol som sa nedávno druhýkrát, pretože som nerátal s ďalšími vecami. Nepoučil som sa proste. A to všetko len preto, lebo chcem veci brať pozitívne, a myslím si, že keď sa snažím byť vo svete čestný, spravodlivý, tak to vidia aj ostatní, ale nie je to pravda. Vidina akéhosi trochu lepšieho prostredia ma obrala o moje ilúzie, že všetci sú spravodliví, a každý sa snaží byť čestný. Nie je to vždy tak.
Na záver by som to asi takto chcel zosumarizovať v krátkosti. To je odvrátená tvár materialistického sveta, ktorá nesie tieto ťažkosti a neskoršie depresie. Na začiatku veľká sláva, na konci už len bieda. Keby si to mnohí premysleli čo čoho vlastne idú, nič by sa nestalo. Tu som videl, ako klamstvo a faloš dokáže zatemniť rozum človeku, ktorý zmýšľa normálne, len si myslí, že tento svet predsa len je lepší a nie falošný.
Viem, o čom píšem, ináč by som sa tomu nevenoval. Ja osobne, ak mám napísať moje vlastné dojmy, dávam dôraz na hlboké vnútorné zážitky, a veľa čerpám už len z maličkostí, ktoré som prežil.
Ako som bol so známymi v decembri na brigáde, kde sme boli rúbať drevo. Zdanlivo obyčajná pomoc vo mne vyvolala zážitky, ktorým som vďačný, pretože tu som pochopil význam pomoci pre druhého človeka, tak, ako to vnímate aj vy.
Nič viac nič menej. Týmto si zážitky dlhotrvajúce nevyrobíš. Spomienky nie sú o tom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár