V nasledujúcich riadkoch budem venovať moju pozornosť o význame priateľstva, a preukázanie ľudskosti.

Opravdivý duchovný život si netreba predstavovať ako nejaké svätuškárstvo, ale skrýva v sebe veľmi bohatú vnútornú duchovnú hodnotu. Ako príklad by som povedal, že sa skrýva v bežných maličkostiach života. 

Napríklad to, keď sa na pracovisku rozdelím trebárs s nejakou čokoládou. Som si vedomý, že tá tablička čokolády, ten kúsok toho sladkého nikomu nejako nepomôže ako tak, ale vyzerá to ľudskejšie, a podeliť sa s niečím je naozaj veľmi dobré. Vyskúšajte to, neoľutujete. Za takýmito malými prejavmi sa často krát skrývajú pevné charaktery a dobrá výchova v mladosti.

Viackrát sme počuli, čítali, že človeka si nezapamätáš podľa toho, ako vyzeral, ale podľa toho, ako sa správal. Často krát ten, ako keby nazvem to ten duchovný testament je to jediné, čo po človeku ostane, a z čoho môže čerpať ktosi iný, kto v tom okamihu zaujme jeho miesto. 

To prepojenie duchovna s materializmom, to, čo z človeka vyžaruje je v značnej miere dosť rozhodujúci prvok, a pritom si to mnohí neuvedomujú, akú veľkú hodnotu to v sebe skrýva. To, ako pristupuješ k svojim povinnostiam tiež nie je len tak, tiež to je rozhodujúce. 

Niekedy mi pripadá, ako neúspešní ľudia hľadajú dôvod vo svojej neúspešnosti a začnú obviňovať svet a všetko okolo neho, čo môže za jeho neúspech. Priznám sa, ani mne všetko nevychádza podľa mojich predstáv, ale v súčasnosti menej o niektorých veciach rozprávam a nechávam si ich pre seba a v modlitbe prosím Boha nech sa stane jeho vôľa.

Málokto si uvedomuje, že keď do tohto sveta nebudeme vnášať opravdivé duchovné hodnoty, človek tu šťastie nenájde. Na mojom okolí, v určitých ľuďoch som pudovo spozoroval závisť, ako sa niekomu darí. Modlím sa napríklad aj za to, aby ma táto vlastnosť obišla.

Neviem či som dosť dobre porozumel v Písme Svätom stati o tom, ako farizej ďakuje Bohu zato, že nie je ako oni..

Ak by som mal v skratke to opísať, on Bohu ďakoval, že nie je ako mýtnik, hriešnik. V istom zmysle mal pravdu. V duchovnom živote sa máme koncentrovať práve na to, aby sme nepútali na seba pozornosť. Mýtnik bol neobľúbená postava, podobne ako aj dnes mnohí úradníci, ktorý vyberajú nezmyselné poplatky, ktoré zdierajú bežných ľudí. Vidíme, ako v Písme Svätom pre bežný život normálneho človeka si každý môže čosi dočítať. Je veľmi smutné, že pri tejto stati, pri mnohých si interpreti týchto slov neuvedomujú, že toto je presne opakovanie minulosti. 

Áno, nechcem byť ako oni. Nechcem sa hriechom, klamstvom vzďaľovať od Boha. Viacerým sa takýto život páči. Klameme, keď si chceme čosi dokazovať pred našimi priateľmi, ktorí absolútne nepatria do nášho života, a častokrát s nimi, s takýmito osobami strácame náš drahocenný čas. Mnohí sa boja ostať ako keby sami, bez svojich zakomplexovaných kamarátov, ktorí ich v podstate systematicky ničia a obracajú na svoje.

Chcem byť, taký, aký som, a ako mám vzor v Písme Svätom. Bez slova a sám od seba sa vedieť podeliť s niečím, a zbytočne nepovedať to, čo by mi bolo ešte na škodu. Veď Boh mi predsa v Písme Svätom prisľúbil predsa, že bez jeho vedomia, sa nám ani vlas z hlavy nestratí. Tak málo ľudí verí v Boha, a ešte menej milujú jeho chrám, a tak zriedka ho navštevujú, aká škoda!

Na záver by som chcel napísať v krátkosti. Aj keď pozorujem aj v práci, len málokto dokáže skutočne oceniť tvoju snahu a to viac než len prázdnymi slovami. Skutočne nie slová sú rozhodujúce, ale to, či si ten druhý všimne, čo si vykonal pre neho, kde jedine tá druhá stránka to má na osoh, zatiaľ čo ten druhý sa s tým len trápil, a dúfal, že jeho snaha prinesie nejaké ovocie.



 Blog
Komentuj
 fotka
hagelslag  7. 2. 2017 21:07
Ty si kňaz alebo niečo také?
 fotka
vreskot000  8. 2. 2017 12:23
nie nie som. pracujem normalne v civilnej práci, ale studoval som teologiu.
Napíš svoj komentár