Mnohí majú plytké myslenie, pretože za všetkým vidia len to, čo sa oplatí pre mňa osobne, ale aký to má dopad aj na rozvoj môjho vnútorného prežívania, to je druhoradá vec, a práve opak je pravdou.
Človek si musí tvoriť v živote aj nejaké spomienky, musí si urobiť radosť zo života, aj keď nie všetko vychádza. Ja to vnímam hneď z niekoľkých hľadísk. Sú ľudia, ktorí sa boja dokončiť doslova začatú prácu. Boja sa dokončiť. Nie sú vytrvalí. Nie sú húževnatí. Sú dosť pohodlní nato, aby sa podriadili komusi a budú sa vystatovať, že oni nepotrebujú, aby im druhí rozkazovali.
Lenže ten pracovný život pre mladých ľudí je ešte príliš dlhý na to, aby na samom začiatku som si mohol niečo rozkazovať. Ale tu prichádza aj taký fenomén, čítal som ho v jednom rozhovore, teraz mi napadol na rozum, že mnohí sa proste boja nejakého úspechu, a to len preto, lebo viac zažili len tie neúspechy, na ktorých nemali ako stavať ďalej.
Tu vidíme tú neochotu podriadiť sa. Uvedomujem si to v práci aj ja. Nikdy neodporujem, a predsa mi je dobre. Vidím, ako tá práca ktorú robím má úspech, a tkvie predsa len v tej poslušnosti, ktorá má duchovný základ.
Prílišne presadzovanie si svojho názoru má málokto rád, a taký sa skôr či neskôr stane terčom nejakých namierených útokov, ktoré budú mať za úlohu len jedno jediné. Vyštvať ho zo svojho pôsobiska, a to za každú cenu.
Určitú šikanu, aj keď v skrytej forme som čuduj sa svete zažil nie na svetskom, ale na duchovnom poli. Nebudem presne konkretizovať, aby som nepoškodil druhú stranu, ale tu chcem zdôrazniť ten pojem vytrvalosti každej osobnosti.
Mnohým toto chýba, a zdvihne sa preč už na začiatku, a to je chyba. Skôr či neskôr Pán Boh odmení to zlo, ktoré sa pácha, len treba vydržať.
Som to čítal pri statiach Písma Svätého. Dočítate sa v Starom zákone, ako napríklad... " Vyber nám mužov a choď, bojuj s Amalekom. Ja budem zajtra stáť na temene pahorku s Božou palicou v ruke. Jozue urobil, ako mu povedal Mojžiš, a bojoval s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na vrchol pahorku. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amalek. Lenže Mojžišovi ruky oťaželi. Vzali teda kameň, podložili mu ho a sadol si naň. Áron s Hurom mu z oboch strán ruky podopierali, a tak mu ruky neochabli až do západu slnka. Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.." (Ex 17, 8-13)
Túto stať z Písma som vybral zámerne, aby sme si všimli, že čosi podobné sa dialo reálne v minulosti. Mojžiš a Áron nebojovali zo svojej vlastnej vôle ale preto, aby chránili česť a dôstojnosť toho ľudu, ktorého si vyvolil sám Boh.
Tu vidíme, že húževnatosť v zápase o naše vlastné bytie nebola cudzia ani týmto svätým mužom v minulosti, a spravili všetko preto, aby nám raz vydobili slobodu vo vyznávaní viery v takej miere, ako ju máme doteraz. Tu vidíme, že na všetko, čo chceš dosiahnuť, tvoja sila nestačí, a preto je tak veľa neúspechu vo svete. Preto vznikla hospodárska kríza, ktorá má aj v súčasnosti neblahý dopad na spoločnosť.
Mnohí sa snažia vyjsť v presile oproti nám a presviedčať nás, že predsa to len my máme na všetkom zásluhu, nikto iný. Takto si len pekne pílime konár pod sebou. Prihovárajú sa nám ľúbivými slovami, ale to všetko je len odpad. Zdanie nikdy neklame.
Avšak pri neúspechu je všetko hádzané len na nás, takže človek nadobúda beznádejný pocit, osamelosť, trpkosť, prehru vníma ako viacnásobné údery, ktoré si berie príliš vážne.
Na záver asi toľko. A to všetko je len preto, lebo človek si vopred neuvedomuje čo ho čaká, a málokedy sa pri svojej húževnatosti chce poradiť, lebo pomoc vníma ako svoje osobné zlyhanie. A to všetko je len na škodu veci. Tají čosi zo svojho vnútra. A práve preto sa človeku v mnohom nedarí.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
darkpassenger
10. 2.febuára 2017 10:00
K čomu sa to vlastne zaraďuješ ? k akému vierovyznaniu alebo kresťanskému spoločenstvu alebo čo ?
Napíš svoj komentár