Mnohokrát som sa sám poučil po mnohých osobných nezdaroch, že zbytočne nič nebudem bližšie nič vysvetľovať, pokiaľ to ten druhý nechce. A radšej sa zahrať na nejakého trochu nechápavého, ktorý ako keby potrebuje ešte radu navyše, ako sa hrať zbytočne na frajera, ktorý všetko vie a všetkému rozumie. Taký človek v skutočnosti nerozumie ničomu, a nepochopil nič ani na začiatku.
Rozumný človek, ktorý sa do niečoho nerozumie ustúpi hneď na začiatku, presne tak, ako som to spravil ja, keď som v polovici decembra bol na jednom pohovore do celkom dobrej pozície. Veľmi ma to nelákalo, ale na druhej strane, všetko mi postupne dochádzalo a doznieva to vo mne doteraz. Uvažoval som nad prestupom zamestnania, ale mal by som dlhšie dochádzať. Ani to by ma neodradilo, ako to, že vlastne sám som rozpoznal, že ešte môj čas tam nedozrel, a na všetko proste nie som.
A práve vtedy sa začína ten neuveriteľný boj so sebou samým. Na začiatku ťa láka vidina možno úspešnejšieho života, ale na druhej strane skôr či neskôr ťa to pravdepodobne pripraví o svoju energiu, ktorú si mohol vložiť do čohosi lepšieho, z čoho bude lepší osoh pre možno obe strany. Je to ale všetko po vzoru našich známych a my sa podriaďujeme tomuto tlaku na nás. Na začiatku si to málokedy pripúšťame, ale postupne nás to všetko dobehne.
Takto na jednej strane dosiahneš to svoje, dosiahneš akési materialistické naplnenie, ale vnútri ostaneš úplne prázdny s často krát nekonečnými a nevyriešiteľnými vnútornými otázkami, čo toto vlastne má pre tvoj život znamenať. Ten deň mal pre mňa mimoriadny zmysel. Často sa to skončí s nejakým pocitom viny a analyzovaním si svojho vnútra, kde sa stala chyba, a keby len človek mohol vtedy vrátiť čas a uvažovať ináč.
Toto všetko píšem len z vyslovene uhla pohľadu mnohým z nás, ktorí nevedia spracovať v sebe duchovnú podstatu nášho života. Duchovno, a duševný stav odsúvame na druhú koľaj, myslíme si, že všetko zvládneme, častokrát z dôvodu neodhalenia našich slabín opakovane zatajíme čosi, čo môže sa nám stať ako prekážka k plneniu našich neskorších zverených povinností.
Prejavuje sa to taktiež napríklad takým spôsobom, ako osvojovanie si cudzích myšlienok, ktoré ani zďaleka nekorešpondujú s naším vnútorným prežívaním, a všetko je to len prispôsobovanie sa komusi. Na sociálnych sieťach som spozoroval mnoho skupín, ktoré pridali naoko pekné myšlienky, ale keď som ich sa snažil akosi konfrontovať s realitou, nech proste vysvetlia dôvod svojho zmýšľania, ako to vlastne mysleli, jedinou odozvou ku mojej osobe to čin, že ma jednoducho bez nejakého zdôvodnenia zablokovali. Tu som objavil plytkosť a pokryteckosť a najmä farizejstvo myšlienok, ktoré sa nezakladali ani na pravde, ani na nejakom empirickom poznávaní, kontaktu človeka s realitou.
Toto je zmýšľanie materialisticky založeného človeka, ktorý neuvažuje nad tým, že raz bude starý, ak pravda dožije, lebo nik neviem koľko rokov života nám Pán Boh vymeral,
Tu vidíme nezmyselnosť konania svetského zmýšľania ktorý ako som to v blogoch dozadu spomínal na jednej strane inšpiruje ku čomusi, ale často nevidí tu realitu a dopad na človeka, ktorý má odlišnú cestu životom, a nežije v takom prostredí, ako žije dotyčný človek. Podľa seba predsa nemôžeme posudzovať všetkých. Nie každý je pozvaný do života plniť nejaké megalománske ciele, ktoré sú možno určené len pre niektorých. Na jednej strane máme osobnú slobodu, ale nie všetko Boh určil na vlastnenie.
Na záver tohto dlhého zamyslenia by som chcel všetkých povzbudiť, aby sme sa aj napriek tej individuálnej tichosti dokázali posúvať vpred túto spoločnosť a meniť ľudí k lepšiemu ak sa to dá. Aby tí, ktorí prahnú len po materiálnych veciach uznali, že tento svet skrýva aj tú stránku, o ktorej zatiaľ netušili.
Moju rozsiahlu úvahu by som zakončil slovami žalmistu. „Skúste a presvedčte sa , aký dobrý je Pán.“
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
plavam_zivotom
10. 2.febuára 2017 13:02
Mna by zaujimalo ci tieto tvoje "perfis" clanky niekto cita ci mas nejaky feedback na niektore z nich lebo sa mi zda ze ani nie
5
ak mám písať za seba, mne je to jedno či to niekto číta alebo nie. Beriem to ako zábavu a vyplnenie nejakého voľného času. Myslím že keď opisujem životné situácie, niekto sa môže nad tým zamyslieť. je to každého osobná vec
Napíš svoj komentár