Viackrát hráme kohosi, čím v podstate nie sme. Niekto v niečom sa vystatuje. Možno to aj pravda je... pretože ak daného človeka nepoznáme, ale cítime, že v podstate hovorí pravdu a úprimne... základne aspekty komunikácie... pri ktorom sa otvárame jeden druhému, búrame mosty a bariéry a všetko nielen čo nás rozďeľuje, ale ide o to, aby sme sa duchovne premostili.
Aby sme našli to spojivo, v ktorom dosiahneme jedno srdce a jednu dušu a takto duchovne premostili naše životy, cez ktoré bude prúdiť jednotná životodárna energia.
Možno som to trocha prekombinoval, ale takto to naozaj funguje. Mnohí ľudia hľadajú spôsoby, ako sa niečo nedá. Donekonečna niekoho napríklad z niečoho podozrievame, čo nejestvuje. Jestvuje to len v našom živote, pretože do nejakého času pravdepodobne s niečím nie celkom sme vysporiadaní, nie všetko sme prijalo to, čo by sme prijať mali, a preto sa takto dívame na svet. Máme síce jedinečný pohľad na spoločnosť, ale aký pohľad.
To je len čistý sentiment teda povyšuješ nejaké momentálne duševné rozpoloženie ponad rozumovú úroveň, a vieme, že rozumová úroveň je predsa prednejšia, pretože to vidíš. Častokrát rebelujeme. Na jednej strane v materialistickom ponímaní sa snažíme vnímať len to, čo vidíme očami, a to, čo si myslíme, ako život prežívame, čo cítime, berieme ako čistý sentiment.
Čo tam po tom, ako nám je. Tu vystanoví večná otázka, či mám pracovať v práci, kde zarobím/ je jedno či veľa, málo, dnes sa všade dá dobre zarobiť, ale nebudem tam šťastný, len duševne prežívam, alebo som v nejakej práci šťastný, ale finančne to nie je na dobrej úrovne. Teda skĺbiť tieto veci by bolo najlepšie, a najideálnejšie, ale vidíme sami, že čo je ideálne...nič.. ber všetko pozitívne a uvidíš, ako sa ti zmení život. možno k tomu psychickému naladeniu prospeje nejaká zmena.
Možno ostávaš najmä o mentálnej a psychickej stránke stále na jednom mieste. Za to môže priamo táto pandemická situácia v ktorej sa nachádzame, ale vždy sa dá nájsť nejaká motivácia, pre ktoré to môžem vnímať veľmi pozitívne. Stačí, aby si niekoho napríklad stretol, na ktorom ti záleží, alebo ti časom možno začne záležať už len preto, lebo daný človek má dobrú povahu.
To všetko vplýva na psychiku. Je jasné že minimálne v tomto čase pominuli časy, kedy sme si vyšli s niekým na kávičku, zákusok, do reštiky (pochopiteľne, ak je začo pravda) ale ja ti poviem čo pomáha mne. Mne ako kresťanovi pomáha pravidelná modlitba, silná nádej, dúfam, že bude proste lepšie. Nemyslím vyslovene v túto pandemickú situáciu.
Aj to samozrejme, pretože do krízy som vhupol nanešťastie rovnými nohami. Snažím sa robiť, čo sa dá. Nie vždy sa darí. uvidíme ako to bude časom. Či nastane zlepšenie, alebo nie.
Ja by som záverom dnešného nedeľného doobednajšieho zamyslenia poprial všetkým krásnu nedeľu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár