Opísal to veľmi dobre, a na niektoré súvislosti netreba mať sexuálne skúsenosti. Aj kňazi z odboru morálna teológia sa zaoberajú presne týmto, a sex nemali reálne nikdy.
Nie všetko čo v živote jestvuje, musíš vyskúšať. Niekto sexuálne pudy uspokojovať nemusí ani sexom, ani masturbáciou, ani pornofilmami ani ničím.
A to, o čom píše, je pravda. To, že sa o tom na verejnosti nehovorí neznamená, že to neprežívajú. Sú páry, ktoré sa rozídu práve vďaka (alebo napriek) tomu, že vychádzajú ľudsky spolu, majú sa veľmi radi, všetko im funguje, ale nemajú uspokojivý sexuálny vzťah z rozličných biologicko morfologických (anomálii) ak to mám tak nazvať, čo im znemožnuje mať sexuálny normálny styk.
A píše o tom niekto? Možno v erotických poviedkach. Ale seriózne kto sa ti s tým bude chváliť? V cirkvi a duchovnom svete na to, aby človek poznal potreby duchovné, duševné ako láska, dobro, pocit bezpečia potrebuje to nejako aj vyjadriť.
A vedia to vyjadriť aj kresťania, aj ateisti, aj ateista má dobre srdce, ale nemá pochopenie pre vieru.
Stačí, keď kresťansky založený chlapec alebo dievča odmietne sexuálne zblíženie akéhokoľvek druhu, a hneď je pánbičkár, hneď je duchár, pobožný, nábožný, mníška, farár, celibátnik, a neviem ešte aké vuglárne posmešky utrží.
Či chce ostať naveky panicom, alebo pannou, a takéto nedôstojné ponižovanie. To, či niekto mal sexuálnu skúsenosť, alebo nemal, a má nulové skúsenosti, neznamená že je menejcenný.
Ateista si nedokáže uvedomiť, že ani sexualita nie je všetko, pokiaľ toho človeka nemiluješ.
Pre kresťana je akékoľvek sexuálne spojenie mimo sviatostného manželstva hriechom, z ktorého je potrebné spraviť pokánie. Biblia mi hovorí že neexistuje hriech, ktorý sa nedá odpustiť, neodpustí sa len takému, kto vedome poprie moc Ducha Svätého, ktorý ti udelí odpustenie, pokoj a milosť, následne čomu kňaz vo sviatostnom vnútornom fóre rozhreší kajúcnika od hriechu v menej Najsvätejšej Trojice.
A človek, ako duchovne rastie, ako dozrieva, a najmä ako starne, zmenšuje sa aj jeho pohlavný pud. Pohlavná sila proste slabne, ustupuje.
Pán Boh nám dal nejaké pudy, na základe ktorého sa máme rozmnožovať, ako to je aj v živočíšnej ríši. Na rozdiel od zvierat človek sa má kontrolovať a užívať rozum, a akúsi zdržanlivosť aj v tejto otázke.
Zmysel pohlavného života ľudí je dosť jednoduchý a predsa zložitý. Boh ma prostredníctvom neho pozýva vytvoriť jednotu nedeliteľnú, medzi mužom a ženou a plodiť potomstvo. To priznáva aj svetská spoločnosť, kedy pri sobáši si žena automaticky berie mužovo priezvisko ako symbol jednoty, zjednotenia.
Záverom čo by som chcel k tomuto článku ešte viac menej dodať. A biblia dodáva, že už nie sú dvaja, ale sú už jedno telo a jedna duša.
A to, že sexualita nie je všetko, sa predsa potvrdzuje aj v morálnom rozmedzí, že tak, ako človek postupom času starne, a ( celkom isto dozrieva duševne duchovne najmä, psychicky, čo je veľmi dôležité u nás ľudí) postupom času teda klesá aj pocit potreby sexuálneho uspokojenia, ktoré slúži na posvätenie zväzku muža a ženy.
A tým, že človek starne, a klesá pocit tejto potreby, ktorú ustanovil Boh na dobro manželov a plodenie deti, pozýva týchto dvoch ľudí v staršom veku k duchovnej jednote. Čo to znamená.
Jeden kňaz opisoval sexuálny život tak, že človek postupne naberá sexuálnu silu v mladosti, ktorá vekom slabne.
A potom keď sexuálny život ustane, a pohlavná sila rapídne slabne v neskorej starobe, nastáva čas, aby sa človek dokonale duchovne zjednotil s človekom, s ktorým bok po boku prežil celý život, a v tejto novej duchovnej jednote vstúpil do spoločenstva s Bohom, ( v podstate v okamihu blížiacej sa smrti ) kde podľa všetkého potreba sexuálneho spojenia už nebude nutná.
Inak ti to vysvetliť neviem. Je ale veľká škoda, že ateista týmto inak rozumným odpovediam z veľkej časti nerozumie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár