Vždy sa dá niečo spraviť dobré, a vždy sa dá spraviť niečo ešte lepšie. Niekto to robí preto, aby bol neustále napríklad krok pred konkurenciou, kto sa pohybuje napríklad vo finančnej oblasti, dobre vie, o čom konkrétne hovorím.
V krátkosti som pracoval v tejto brandži, ale nejako ma neoslovila, nebudem ale sa týmto teraz zaoberať, pretože na toto všetko jestvuje spústu dohadov, špekulácii, dáva sa priestor rozličným kontraproduktívnym diskusiám, kde sa človek ideovo, filozoficky a názorovo v podstate skôr rozchádza, než tá hlavná idea, ktorá znie, že človek by sa predovšetkým mal spájať.
Ako som teda v niektorom mojom článku povedal, na to, aby som sa dokázal s niekým spájať, je nutné poznať príčiny a rozdiely, ktoré ma rozdeľujú, vytriediť si ich proste, vyselektovať, a keď mám takto vyčistený stôl, môžem niečo spájať. Je to v podstate logické. Mnohí sa boja niečo vyselektovať, lebo si myslia, že tým stratia nejakú výhodnú pozíciu, na ktorej momentálne sú, ale opak sa stane pravdou. Tá pravda, ktorú spoznajú na základe toho triedenia, im častokrát otvorí oči a spoznajú pravdu. Buď v niečom, kde kráčali, mali nesprávne nastavené ciele, ktoré ich viedli k nejakej strate, alebo zistili, že lepšie je niečo v krátkodobom horizonte síce stratiť, ale začať zas budovať od možno nuly, ale predsa postupom času, pokiaľ človek vydrží, bude sa mať porovnateľne lepšie a hlavne morálne, duchovne a osobnostne dozreje, čo sú atribúty, ktorým splniť sa podarí málokomu.
Preto to spomínam, pretože mnohí potrebujú mať hmatateľné dôkazy, ale to, čo je nehmatateľné, čo podlieha citom, možno emóciám, to odsúvajú. Emócie nie sú v rozpore s realitou, oni realitu dotvárajú, takú aká je, a práve preto sú potrebné k životu, ako som sa v rovnomennom článku o tomto niekoľkých blogoch za sebou už nie raz zmieňoval.
Keď som chodil do školy, napríklad po skončení školského roku, najmä na strednej, okamžite som si vytriedil staré zošity, ktoré som nepotreboval, dal som ich na jednu kopu, vedel som, kde ich mám položené, aby neskôr som sa vedel k nim vrátiť, najmä, ak sa jednalo o maturitný predmet, aby som si staré učivo vedel preopakovať. Nakoľko som mal našťastie dobré informácie, pamätal som si niektoré učivá aj naspamäť, nepotreboval som sa extrémne obsažne doučovať, a všetko mi išlo pomerne ľahko, musím naozaj poklopať, a nebál som sa.
Dnes sa teda pýtam, či je lepšie radšej mlčať ako prehovoriť. Načrtol som teda dva extrémy, ktoré v oboch prípadoch sú buď prijateľné, alebo neprijateľné. Ľudia typu tichá voda brehy myje nehovoria nič, a takpovediac vyžívajú sa vtedy, kedy môžu nepremyslene udrieť práve v období a čase, kedy to od nich nie že nik nečaká, ale vtedy, kedy to nie je celkom vhodné.
Ľudia, ktorí sú akosi prostorekí, sú úprimnejší, pretože čo na srdci to na jazyku. S takým človekom sa dá lepšie komunikovať, a mám s nimi len tie najlepšie skúsenosti, pretože veľavravný človek dokáže odkryť hneď svoje úmysly, ktoré sú vo väčšine prípadov dobré. Ktoré sú aj správne, pretože radšej budem niečo spájať, ako rozdeľovať. Pripomeniem že teda v tom prípade, kedy nie je nutné niečo rozdeľovať, pretože v živote sa vyskytne situácia, že keď niečo nerozdelím, nikdy nič dobré nepospájam. Keď nutne neoddelím to zlé, ktoré v niečom ma napríklad osobnostne, morálne a inak rozdeľuje, nedovoľuje mi stúpať a vytvárať isté hodnoty, ktoré chcem, a ktoré sú prínosom pre danú spoločnosť a prostredie, kde sa pohybujem. Radšej si predsa, celkom prirodzene budem tvoriť priateľov, ako odháňať od seba ľudí a robiť si nepriateľov. Tomuto hádam rozumie poväčšine každý z nás, ale nie každý dokáže túto jednoduchú manažérsku ideu si osvojiť a prijať.
Záverom ešte posledné myšlienky. Mnohí sa boja prehovoriť, pretože vedia, že by tým prišli napríklad o svoje miestečko, prišli by možno o niečo, s čím sú možno spájané nejaké tie výhody, najčastejšie sa môže skloňovať slovo finančné, pretože či chceme či nechceme, musíme si priznať jednu vec.
Celý svet sa točí o peniazoch, ktoré v istom zmysle môžu za daných podmienok a okolností kaziť charakter, to nepopieram, ale keď sú správne používané, a sú plne pod kontrolou, kedy sa človek predsa vie mierniť, brzdiť ubrať a pridať práve v danom okamihu, kedy to najviac potrebuje, tomu to bude jedine na osoh, a nie na škodu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár