Teraz napíšem koment, ktorý som napísal na internete do jednej diskusie.
Je mnoho mnoho detí ktorých šikanujú, ale učitelia si pred tým všetkým zatvárajú oči. Nechcú to vidieť, a tvária sa, že sa predsa nič nestalo, no opak je pravdou. Je to fenomén, či skôr klasický problém, o ktorom som sa dočítal v pedagogickej literatúre a aj zažil na vlastnej koži, a to samozrejme len teoreticky a teda, o ktorom sa nehovorí, nič sa nerealizuje v praxi, a je to škoda. Takéto príklady sa majú hovoriť u nás v Cirkvi.
Cirkev práveže ako prvá, a možno to by som chcel zdôrazniť, potrebuje primárne vedieť, kto má aké problémy, pretože mnoho ľudí má celkom podobný osud. Pokiaľ si nad tým budeme aj v cirkvi zatvárať oči, čo je nesprávne, nikam sa nepohneme. V chrámoch chýbajú modlitby a prosby aj za týchto ľudí, ja to vnímam dosť citlivo. A je ich mnoho!!
Duchovný život sa nedá zredukovať na obdobie čakania pred spovedelnicou na prvopiatkový týždeň, lebo je to moja kresťanská povinnosť, prípadne si odsedieť hodiny náboženstva, zväčša odsunuté na poslednú vyučovaciu hodinu, kde sa nedá dobre sústrediť a dávať dobrý pozor ako na ostatných hodinách. Aj kňaz, ktorý hodinu teda vyučuje, je predsa duchovný. Domnievam sa, a to len na základe vlastného akéhosi pozorovania, že to mnohí práve takto vnímajú, ale čo je horšie, takto si to predstavuje, že to má takto byť.
Je to nezmysel. Poslanie školy hovorí jasnou rečou. V škole študujeme preto, aby sme sa neskôr uplatnili. Vtip vhodne dopĺňa túto myšlienku, je to tak úsmevne myslené, že načo máme chodiť do školy, keď desiatu môžeme zjesť aj doma. Teší ma, že priaznivci filozofie, ktorí sa radi zamýšľajú, a vedia tomu dodať nejaký ten šarm, tak im proste nechýba ani zmysel humoru, ktorý sa pomaly vytráca, ako to vnímam, všetko je to také vážne, bez pohybu a energie.
Mal by sa zaujímať aj o túto problematiku napríklad pri vyučovaní náboženstva, otvoriť načrtnúť, a samozrejme aj primeranými dostupnými pedagogickými prostriedkami sa snažiť otvoriť túto tému, a aj diskutovať, a ak vidí že sa čosi deje v jeho okolí, treba primerane zasiahnuť... Či už aktívne alebo pasívne, ale vždy spraviť pre prospech.
Dobre viete, že ozvať sa nie je hanba, ale hanba je mlčať. V cirkvi každý jeden máme povinnosť pomáhať, pretože Ježiš sa nám predsa v týchto ľuďoch predstavuje a na týchto ľuďoch sa vzťahujú biblické slová z Písma, a síce citujem...." čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších, mne sa urobili."
Kto iný ako my v cirkvi sa takýchto ľudí máme zastávať a obhajovať, ako vidíme, doba je taká, že ateizmus silno prerazil v spoločnosti, a tu máme jeho následky... šikanovanie, samovraždy, utláčanie, novodobé otrocotvo... to nie je dielom kresťanstva ale dielom ateistického zmýšľania, ktorý postupne vytlačí zo svojho programu všetko, čo sa týka duchovného života, cirkvi, chrámov, nevenovanie pozornosti modlitbe, úcty, absencia rešpektovania jeden k druhému. Tu vidíme predsa, opätovne sa k tomu vraciam, že teda spoločnosť žne presne to ovocie a takú úrodu, akú si sama postupne zasadila.
Nič viac nič menej. Nikto im nevenuje pozornosť. Myslím si, že keby sme my ako cirkev.... kňazi, reholníci a podone.... je predsa veľa kláštorov a bratov, ktorí by napríklad popri svojom rehoľnom živote mohli ísť do prostredia takýchto problémových škol, aspoň niekedy, ako podať nejaké svedectvo, aspoň na chvíľu, aj u nás na SK, a formovať takto tých ľudí, formovať chlapcov a dievčatá v rizikovom dospievajúcom veku a ukázať im na svojom živote, čo sú to pravé hodnoty.
Na záver by som ešte chcel napísať niekoľko pár mojich postrehov, a určite sa podobným témam budem snažiť venovať aj v najbližších dňoch. Musíme si priznať, že nám aj v cirkvi tento aspekt chýba! Zažil som to v seminári, aj tam bola šikana! A aká! Musíme si otvoriť oči. Neschopní ľudia zastávajú posty, keď nevedia riadiť túto spoločnosť.... učiteľia v školách, ktorý nevedia okrem vyučovania vychovávať! Toto je chyba! Týmto vás vyzývam, pokiaľ vám to nijako nie je ľahostajné, k jednému jedinému. Zamyslite sa nad tým...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár