O čo teda ide vysvetlím v nasledujúcich riadkoch. Myslíme si len tie niekedy teda extrémne situácie že teda diabol rozbíja rodinu. To je samozrejme kresťanský pohľad, určite to nevyznávajú mnohí ateisti, možno aj na škodu z nich, pretože veci, udalosti, niektoré životné situácie, ktoré si nevieme celkom isto logicky a dostatočne vysvetliť, pre ktorých, ako teda som sa niekoľkokrát zmienil v týchto diskusných príspevkoch, alebo na iných forách, alebo serveri, mnohí sa z toho smejú, nedávajú na to dôraz, myslia si, že to sú len vymyslené reči nejakých kresťanov, ktorí sa dali v živote možno aj zo strachu pred niečím napríklad nachytať, a teraz vábia na niektoré reči ostatných.
Každý jeden z nás sa má snažiť predovšetkým o pestovaní jednoty, ktorá je dá sa povedať základ všetkého, a je veľmi významným spojivom práve v medziľudských vzťahoch. Ide proste o to, že človek má jednoducho spájať a nie rozďeľovať. Niekto si myslí, aj v kresťanských periodikách, ako som to teda už aj spomínal, že musíme hľadať zjednocujúce prvky, a nie rozďeľujúce.
Celkom nesprávne myslenie, pretože keď si vezmeme, ak napríklad v potravinách zbadáme napríklad, že máme v piatich kilogramoch zemiakov napríklad dva zemiaky také, ktoré proste vykazujú známky poškodenia na základe toho, že podliehajú hnilobe, či už nesprávnom uskladnení dočasnom, alebo z nejakých nedostatočných odborných a technologických postupov, musíme proste sa čím skôr zbaviť týchto potravín, aby nenakazili ešte aj tie druhé, ktoré sú relatívne čerstvé a zdravé vhodné na ďalšiu úpravu a skladovanie. Ako teda vidíte, na tomto celkom jednoduchom príncipe vidíme, že jeden škodlivý element môže celkom isto nesprávne vyvolať vlnu akéhosi zbytočného rozruchu, ktorá vedie k destabilizácie jednoty medzi ľuďmi, ktorá môže vyustiť k ukončeniu všetkých dobrých vzťahov, ktoré sme možno rokmi budovali, a na ktorých nám jednoducho aj v súčasnej dobe záleží.
Vždy sa nájde nejaká výhovorka, pre čo sa niektoré dobré plány nedajú uskutočniť, alebo jednoducho niečo nám nepriamo, alebo priamo napríklad skrížia cestu, a my nevieme celkom isto, prečo sa niektoré udalosti dejú. Ani ja som si dostatočne nevedel mnohé veci vysvetliť, a myslel som si, že takto to chcel Boh. Práve na druhej strane máme mnoho z nás, medzi nami, ktorí jednoducho sú až príliš pohodlní, a máločo sa im chce samým od seba. Nemajú nejaké duchovné zázemie, nad ktorými by sa mohli zamýšľať, a takto strácajú postupne akúsi inšpiráciu a chuť do života.
Nadôvažok je veľmi zlé, keď svojim celkom určite nesprávnym a negatívnym názorným príkladom spôsobujú celkom iste odklon myslenia aj tých, ktorí rozmýšľajú celkom isto správne, ale dajú na reči iných. Sila presviedčania je veľmi účinná a veľmi silná, má veľkú moc, ktorú si mnohí neuvedomujeme, a časktokrát len po nejakom vyhratom alebo prehratom zápase, myslím to teda obrazne, nie športovo, sa paradoxne naštartujú tie emócie, ktoré sme jednoducho potláčali v sebe, a tendenčne majú azda temnejšie pozadie, ako sme si možno my sami mysleli.
Tam môžeme niekoho ovplyvniť, napríklad kolegov, avšak ak raz zlyháme, už nikdy naše slovo v nejakom tom rozhodovacom procese, kde by bol proste potrebný každý jeden hlas a názor, už to proste nikdy nebude ako bolo predtým, a prídeme proste o nejakú tú priazeň alebo možnosť voľby uchádzať sa o niečo najmä tak, že dáme dobrý príklad. Žiaľ, aj také čosi sa stáva, a pre niektorých možno vysporiadať sa s niečím takým je veľmi ťažké, a nie každý to je ochotný na sebe aj akceptovať.
Čo teda dodať na záver tohoto článku. Moje úvahy celkom iste som podoprel autoritou niektorých duchovných otcov, ktorých si veľmi vážim, a ktorí proste stáli pri mne, keď som potreboval akúsi morálnu pomoc. Morálna pomoc je niečo, čo ti veľmi nepomôže ako tak, ale aspoň pôsobí ako liečivý prostriedok, ktorý nám môže celkom isto paradoxne vymaniť sa z niektorej ošemetnej situácie a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár