Geniálna myšlienka, avšak niekedy nie je chyba ako chyba. niekedy tá chyba v nejakom rozhodovacom procese sa už proste nedá zvrátiť! nie vždy je omyl ako omyl.
Je dobré pokiaľ niečo vieme opraviť. Dá sa aj ospavedlniť, ale nie každému. Dobre vieme, že človek spraví chybu, ale väčšinou sa už ospravedlniť nestihne. teda nie nedokáže, nie to že sa nedokáže niekomu pozrieť z očí do očí, ale proste to, že ten daný človek žiadajúci možno ospravedlnenie už proste nežije. zomrel jednoducho. vo vzťahu k ostatným by som povedal nič sa nedeje.
Človek na jednej strane nemôže byť len automat na požadovanie dobrých skutkov. Písmo ma síce nabáda, aby som denne robil dobré skutky. Svojou prácou a ľudským prístupom tak konajú ako veriaci, tak aj neveriaci, pretože takouto pôsobnosťou, vzájomnou duchovnou interakciou (teda vplývanie jedného človeka na toho druhého v spoločnosti) človek v podstate dokončuje svet.
Nechcel by som nedajbože znegovať tento Váš citát, ktorý ste teda nadhodili do večernej diskusie (pozrel som si diskusiu len teraz večer) ale zas mám pocit, že my kresťania všetko chceme len ospravedlňovať. tak prijmime napríklad aj to, že niekomu sa proste neopsravedlním, spravím chybu a proste idem ďalej. Ak to je v mojej možnosti, pokúsim sa to napraviť, pokiaľ nie, nezbláznim sa. Vete pán páter.
Dokonalosť kresťanského života sa nedá matematicky vyjadriť. ako to myslím? dobre vieme že celok má sto percent. na sto percet makať nedokážeme. pozrite.
Vy ste kňaz. máte na starosti starať sa o pastoraciu veriacich, vyučovať ich a sláviť omše. pokiaľ máte na spoveď sto ľudí v rade, a pri nejakom počte 60 proste poviete ľudsky, že to jednoducho už nevládzete počúvať, potrebujete ten spovedací proces proste prerušiť s tým, že venovať sa ostatným budete napríklad na druhý deň, z ľudského hľadiska ste spravili to najlepšie čo ste mohli. nikto nekáže nikomu sa prepínať. Absolútne teraz nechcem nedajbože negovať prácu svätých kňazov, ktorí v horlivosti za spásu duší sa išli zodrať.
Tým pochopiteľne ďakujeme za ich vzor svätosti, ktorý nás dvíha bližšie k nebesiam. Avšak každý dostal isté talenty, ale má aj nedokonalosti, s ktorými musí zápasiť. V pohrebných obradoch, ak ich slávite podľa slovenského spôsobu, neviem ako to máte vo Vašom ruskom origináli, to je jedno sa modlí nad mŕtvym modlitba... odpusť mu všetky tresty za hriechy a prijmi ho do svojho kráľovstva.
Cirkev vo svojej dokonalosti používa nedokonalosti nás omylných pokrstených, ktorí sme včlenení do Ježiša Krista krstom, preto aj slovo krst je v podstate skratke slovo kristus, teda krstom sme sa doslova začlenili do Krista, avšak objektívne človek nemôže upadnúť pri niečom do stavu depresie a úzkostných duševných stavov, ktoré nemajú s pokáním nič spoločné. A častokrát my, na 99 percent naše hriechy nerobíme z dôvodu vedomosti a dobrovoľnosti, to sú dve podmienky na splnenie hriechu, to dobre viete, ale preto, že človek jednoducho nevládze duchovne šlapať na sto percent za každých okolností. Viete.
Písmo spomína, aby sme boli dokonalí, ako bol dokonalý náš Pán Ježiš. Lenže to by som na spoveď musel chodiť denne. Domnievam sa, že takéto spôsoby viedli napríklad židov do prehnaných asketických životných spôsobov, ktoré vyvrcholili vo vytvorení sekty, teda akejsi duchovnej paralely v rámci náboženskej viery.
Aj v našej cirkvi sú jedinci, ktorí vytvorením akýchsi striktných pravidiel si vytvorili cirkev v cirkvi, a niektorí sú s rovní, ale iní sú rovnejší. Toto je doslova fundamentalistické poňatie našej viery, čo hraničí takmer s bláznostvom. Viete sú niektoré chyby, ktoré opraviť neviete, a niekedy to ide s vami celý život. Sú omyly napríklad vo vzťahoch...
chlapec sa nešťastne zaľúbi do dievčaťa, alebo dievča do chlapca, potom príde k tomu, že jednoducho nevedia rozvíjať vzťah z nejakej príčiny, a pokiaľ človek sa pevne nemodlí za oslobodenie, nikdy sa z toho nedostane verte mi. človek to môže úspešne potlačiť, ale nevymizne to nikdy. Kedysi asi pred 3 rokmi ma zastavili policajti na aute a všimli si prasklinku, veľmi malú na čelnom skle. uplne dole, ani to nevadí. oni si to všimli. zastavili ma, bolo asi osem hodín večer. Reálne nemá laik ani šajnu to objaviť, oni mi baterkou presvetlili celé auto a našli ju. platil som pokutu. následne ma poučili, že je dobré si to opraviť, alebo vymeniť sklo.
volil som opravenie skla... čo chcem tým povedať. možno keby ma nezastavili, a nejaká skalka zas mi trafí to sklo, mohlo to mať fatálne následky. prijal som niečo menej horšie, aby som sa vyvaroval veľkému zlu. a dobre ste povedali, že chybou našou, keby sme sa nepriznali, by bolo zas chybou ďalšou a spôsobili by sme katastrofu. úplne sa stotožnujem. Na druhej strane nikto nie je dokonalý, aby sa človek len tak pred niekým ponižoval. Viete. vyzretosť osoby spočíva aj v tom, že človek má vysvetliť dôvody svojho konania. sú ľudia (aj v cirkvi) ktorí sa vyžívajú v tom, že sa im niekto ospravedlní, ktorí možno sa aj stiahnu do úzadia, ale to, že sa stiahli, a druhí o tom vedia, zvyšuje ich osobnostný krediť, ktorý v konečnom dôsledku využijú doslova na psychické týranie daného oponenta.
Záverom asi toľkoto ešte ku komentáru. Jestvuje to tak v svetskom ateistickom meradle, ako aj v cirkvi. ten zápas je možné vidieť všade, pretože všetci sme omylní, nedokonalí a hriešni ľudia. problém je ale iný. problém nie je len ustavične si niečo priznať ako chyby, ale spraviť niečo dobré a pozitívne. mnohí nevedia ako na to, a preto svojou pokorou sa sami len zosmiešňujú. Pán páter! cirkev, svet, Boh, potrebujú ľudí, ktorí budú oplývať silnou osobnosťou a vyzretosťou ducha! viete. človek má vedno s duchovným rastom nezanedbať ani osobnostný, aby som mal zdravo vyvážené duchovné a materialistické hodnoty, ktoré idú spolu ruka v ruke. Čo poviete..
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
james98
1. 12.decembra 2020 22:43
Nerobíme
Napíš svoj komentár