V mojom predchádzajúcom blogu Rozpor medzi večnými a časnými hodnotami som sa teda, logicky, zamýšľam nad zmyslom toho, prečo vzniká rozpor medzi týmito dvoma veličinami, prečo niečo, čo je dočasné, nás nikdy trvalo neuspokojí, a to, čo je večné, nás zjednotí.
Vieme dobre, že v spoločnosti máme mnoho individualít, ktoré dokážu prekvapiť v každom jednom okamihu života. Je veľa ľudí, ktorí si žili na vysokej nohe, a dnes to už neplatí, a je veľa takých, ktorí začínali jednak z nuly, postupne sa vypracovali, ale predtým možno im chýbali trebárs základné životné potreby, bez ktorých si nevieme predstaviť život.
Keď sa spomenie pojem úspech, málokto vníma okrem materialistického poňatia aj niečo iné. Aj v bežnom živote, pri stretnutí s niekým sa pýtame klasicky. Ako sa máš? Vieš sa s niečím novým pochváliť? Posunul si sa ďalej od nášho stretnutia? Je badať viditeľný pokrok v tvojom živote. Peniaze totiž ešte nikomu nespadli z neba, a drina je celoživotného charakteru. Úspech sa nedostaví okamžite, aj keď pod tým pojmom dá sa predstaviť všeličo.
Mnohí materialisti považujú za dôležité len to, čo vidia a hmatateľne vedia dokázať. To je paradoxne, veľmi plytký názor, pretože to, čo vieme hmatateľne dokázať, vieme hmatateľne aj zničiť. Dôkaz je na dokazovanie a vyvracanie pravdy, ale pokiaľ ten dôkaz v podstate nejestvuje, nemáme sa reálne o čo oprieť, a človek bude vo svojej obhajobe tápať.
Netrpezlivo pozerajú možno bankový účet, či im tam už už pristála tučná suma peňazí, ktorú možno nie je ani reálne za mesiac minúť. Vždy som rozmýšľal, ako taký svetový vrcholový športovec s miliónovými príjmami, a miliardovými majetkami dokáže rovnocenne rozložiť svoj hodnotový rebríček, ako niečo, čo je vlastné každému. Aký teda on môže mať zmysel života, kedy jasne vie, že to neminie ani za tri životy, a cudzie krky kŕmiť rozhodne nechce.
Je jasné, že taký človek žije celkom isto niekde inde, nie ale v bežnej realite, kedy rozmýšľam, čo si kúpim výhodne, a či na to budem mať. Nárazovo človek si môže dovoliť kúpiť aj veľmi drahú vec, to problém v zásade nie je, je to čisto len finančná otázka, len či je to skôr dôsledok toho, že človek najprv koná, a potom rozmýšľa.
Či sa chce niekomu v niečom podobať, pritom to vôbec nepotrebuje vlastniť. A ak náhodou potom aj túži, chce to, či vie napríklad trochu pribrzdiť, trochu uvážiť, čo všetko mu to dá, a na druhej strane, čo všetko mu to zoberie. Či ho dokáže napríklad emocionálne obohatiť, čo by som považoval za emocionálnu a morálnu výsadu, potom poskytnúť mu duševnú pohodu, relax, kľud, vyrovnanú myseľ, pokojné čisté svedomie, že sa vie každému pozrieť do očí a stáť aj pred protivníkmi rovnými nohami, alebo sa bude zďaleka vyhýbať od svojich priateľov.
Povedal som zdanlivý rozpor, pretože človek sa zriedkakedy dokáže rovno pozrieť do očí toho, koho možno nenávidí, alebo on nenávidí jeho, a takých je spústa. Verte mi. A vyhýbať od svojich priateľov? Áno! pokiaľ zistí, že čo je ten človek zač, kedy prestane mu poskytovať toľko dobra, čo doteraz, kedy aj on má právo možno byť vyčerpaný, kedy má právo na niečo aj neodpovedať, pretože aj to sa považuje za odpoveď. Práve na základe týchto znalostí v bežnom živote vzniklo porekadlo, ktoré pojednáva o tom, že mlčať je zlato.
Preto, aby si človek udržal psychické bohatstvo, ktoré má vo svojom vnútri. Je práveže dokázané, že lepšie to znášajú ľudia, ktorí sú veriaci, aj keď nechcem povedať, že medzi neveriacimi to nejestvuje. Jasné že je. Chcem len povedať toľko, že človek, ktorý...
Stráca pevnú pôdu pod nohami, a ktorému sa točí hlava zo všetkého čo vidí, teda čo vníma zmyslami, sa raz nimi zaslepí.
Dobre vieme, že v tme sa dokážeme orientovať, za normálnych okolností, nemám na mysli zrakovo hendikepované osoby, len veľmi veľmi ťažko, a obyčajne nás chytí aj úzkosť. Aj príliš veľa svetla škodí, pretože vystavení slnečnému žiareniu celkom isto nám môže poškodiť zrak.
Záverom čo chcem povedať. Jedno nás ničí, alebo obohacuje vnútorne, jedno zas navonok. Na to, aby sme boli vyváženou osobou, nutne potrebujeme oboje naraz v primeranom množstve.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár