No takže. Nedeľa sa pomaly ale isto chýli ku koncu, a mňa zajtra čaká nejaká tá práca. Pre mňa je to veľmi dôležité, aby som nezaspal na vavrínoch, aby som pokračoval v aktivite, pretože mňa pasivita veľmi ubíja. Nedokážem len tak v nečinnosti byť. Nečinnosť ako taká nie je zlá, ale keď je jej priveľa, no koniec.
V čom teda tkvie ako spomínam v nadpise rozpor medzi psychickým a fyzickým bohatstvom. To prvé je nehmatateľné, a človek ho má uchované vo vnútri, to druhé je hmatateľné, a vieme ho celkom ľahko zmerať. To prvé, psychické, čím ho viacej máš, tým ti je predsa lepšie na duši. Viac vládzeš, si plný optimizmu, je ti fajn. Možno nemáš niečoho nazvyš, ale máš niečo, čo ťa napĺňa, čo ti dáva energiu, kreativitu, jedným slovom, čo ti dáva chuť žiť. Viacerí ale si myslíme, že chuť žiť nutne sa mi musí spájať napríklad so zhromažďovaním zážitkov, čím viacej zažijem, tým lepšie, budem teda mať na čo spomínať.
V tomto by som povedal z mojej skúsenosti, že nie vždy aj príjemné zážitky sú presne to, čo potrebujem. Tu badám ďalší rozpor medzi chcením a potrebou. Nie vždy to čo chcem, to čo si žiadam a po tom túžim aj potrebujem, a nie to, čo potrebujem nutne si musím žiadať a chcieť. To čo potrebujem, proste potrebujem, a neznamená to, že sa budem zamýšľať nad estetickým vnímaním. Veci sú predsa na používanie, nie opačne.
Raz som opisoval v článku citát, že veci sú na používanie, a ľudia na milovanie, a nie opačne. A práve rozpor medzi duchovným a hmotným, psychickým a fyzickým bohatstvom je veľmi veľký, avšak nie každý to dokáže pochopiť.
Prejavuje sa to napríklad tak, že človek si neváži napríklad autoritu toho druhého, u ktorého vidí vzor, pretože sa musí stále niekomu prispôsobovať. Lenže keby nemal pri sebe daného človeka, bez neho, minimálne v tých počiatočných fázach by teda bol stratený.
Keď človeku zoberiete nejakú veľmi milú vec, vtedy sa prejaví naplno jeho charakter a to v tom zmysle, že každý prejaví tú odvrátenú stranu svojej osobnosti. V nej sa skrýva hnev, egoizmus, závisť, možno nenávisť, v nej sa skrýva všetko pudové, nevychované. Tam sa človek akokeby vracia k pudovosti, ktoré ponižujú rozumové poznanie.
Nedostatok rozumového poznania je znížené psychické bohatstvo. Len človek, ktorý chápe, že miera neúspešnosti v živote neznamená automaticky moje osobné prehry, zloženie sa pred silnejším ako som ja, a že toto všetko chtiac nechtiac absolvuje aj ten najsilnejší jedinec na svete, môže byť úspešný. Človek, ktorý si prechádza akýmsi psychickým súžením, možno v tej negatívnej a najrozmanitejšej podobe koniec koncov je veľmi silným a odolným, a keby bol na úrovni človeka, ktorý toto všetko zatiaľ nezažil.... veľmi veľa ľudí by práveže priviedol k poznaniu dobra.
Práve preto je zásada, a minule som to čítal na faceboku, že ľudia, ktorí si prežili najväčšie trápenia, možno boli v niečom týraní, psychicky vydieraní, možno ich niekto šikanoval, keď si možno týmto všetkým aj prešli, keď si uvedomili, že to všetko ich nezlomilo, ale posilnilo, vedia odovzdávať múdrosť, z ktorej sa tešia v súčasnosti.
Záverom predsa len poviem svoju vlastnú skúsenosť. Prešiel som si mnohým zlým, ale nič a nik ma neodradil minimálne v jednom. Aby človek robil dobre tam, kde je. To je to psychické bohatstvo, z ktorého čerpáš, a čím vacej ho rozdáš okolo seba s povzbudením pri tých, ktorí to možno najviac potrebujú, tým lepšie pre seba spravíš, a tým viacej ti ostane.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár