Chcem sa ale vás spýtať. Píšete teda otvorene, že ..." Život ani zdravie nie sú najvyššími hodnotami a aj prikázanie, ktoré ich chráni, je až na 5. mieste.
Napríklad v mojich úvahách mi toto veľmi nenapadlo, ale teraz, chápem plne čo povedal Pán Ježiš, že človek má hľadať kráľovstvo božie a ostatné mu bude z lásky pridané. Je možné, že to myslel v tomto kontexte? Nenapadlo vás, že síce poradie prikázaní isto zámerne nie je len tak, avšak toto môže byť čistý nominalizmus... Kde tieto pojmy sú proste len menami, a je jedno na ktorom mieste máme piedestál našich hodnôt?
Viete... poviem vám tak. Stavať si rebríček priorít je dosť nebezpečné.
Pretože čím vznešenejšie plány a úmysly v duchovnom živote máte, tým väčšie zmätky a nepokoje môžete zažívať. Viete, život a zdravie chrániť je až na piatom mieste, ale kto nemá úctu k sebe samému, ťažko povedať, či má úctu k Bohu, ktorého reálne nevidí.
Ťažko povedať, či človek hodne prijíma Eucharistiu, a či si je stopercent istý, či nezneuctuje Telo Kristovo neoľutovaným hriechom. Dostávame sa do teologického rozporu, že na jednej strane vnímame prijímanie Eucharistie ako posilu, ale prijímanie len v stave kedy sme v posväcujúcej milosti.
Alebo posväcujúca milosť sa môže množiť aj v človeku, ktorý prijíma nehodne? Ako to potom je...Nepýtam sa to preto, lebo to neviem, ale preto, lebo Boh má iné zámery ako my. Ďalej čo by som sa chcel (spýtať) alebo podotknúť je to, že my berieme niekedy state písma ako čistý fundamentalizmus.
Viete... Kto chce získať život pre tento svet stratí ho, ale keď stratí pre Krista nájde ho. Mk 8,35. Viete si to predstaviť žeby sa to dnes alebo zajtra stane realitou? Ja nie... Myslím si že ani vy, nech máte vieru pevnú, žeby ste vrchy prenášali. Druhá vec.
Boh mi okrem iného dal aj rozum. Našim problémom je romantické pojatie kresťanstva, ako ho chápal v tomto romantickom rozmere aj najbližší apoštol sv. Peter, ktorý vyhlasoval, že aj na smrť pôjde ....a napokon skôr ako kohút zaspieval tri razy zaprel Krista. Mt 26,34.
Ešte by som podotkol, desatoro vo svojich poradiach hovoríte, že je poradie podľa akejsi dôležitosti. Dá sa to logicky vyvrátiť, že isto to biblicky nie je pravda, pretože všetky prikázania sú rovnocenné. Úplne všetky.
Prečo potom by bolo napríklad nezabiješ a nezosmilniš ako 5 a 6. Nehovoriac o tom, že 9 prikázanie úzko súvisí so šiestym. Žeby požiadať manželku by bol niečo ako okrajový hriech, niečo hodnotovo menej ktorý Boh bude tolerovať napriek spoločenským normám v kresťanskom rozmere, alebo občianskom bežnom spolunažívaní ako napríklad cti otca i matku svoju?
Dobre, idem na to filozofiou. Mám 34 rokov, ženu síce nemám ale mám rodičov našťastie. Čo je pre môj osobný vzťah s Bohom horšie? Nectiť si rodičov, alebo obmedziť ich v mojom živote tým, že napríklad pracujem v práci, trebárs v ďalekom, vzdialenom zahraničí(nepracujem v zahraničí, hovorím príklad iných,) je teda cennejšie, ako napríklad podviesť manželku, lebo prikázanie nezosmilniš, alebo obdobné deviate nepožiadaš manželku blížneho svojho je na opačnom konci prikázani?
To je predsa nelogické, a isto to nie je pravda. Aj rodičov poslúchate do istého veku. Nie som predsa povinný rodičom napríklad v mojom veku, pokiaľ pracujem, pomáham a podobne, nie som povinný zodpovedať sa za niečo, za čo sa má zodpovedať napríklad taký 15 ročný pubertiak, ktorý príde sčasu na čas po pol noci z piatkovej diskotéky nedajbože opitý, možno bol v zlej spoločnosti, ktorej sa nechce a nevie vzdať, možno ho niekto akosi manipuluje, možno kadečo skúša, všetko chce vyskúšať, čo mu život prináša, veď predsa kto nevyskúša niečo, tak nevie posúdiť, či mi to slúžilo na osoh, alebo úžitok.
Toto nepíšem preto, lebo súhlasím s touto myšlienkou, ale preto, pretože takto si to vysvetľujú mnohí mladí, ktorí v niečom potrebujú skúšať a experimentovať, miesto toho, aby hľadali to, čo pre nich znamená naozajstné šťastie, aj uprostred materialistických hodnôt naučiť sa ich správne užívať, aby naozaj niečo, čo sa mi páči, a nad čím mám plnú kontrolu, ma raz nedoviedlo do nešťastia, neslobody, pút otroctva, kde prevláda bolesť, plač a smútok.
Boh predsa povýšil už v raji manželstvo na sviatosť a to puto predsa pokladajú na piedestál hodnôt myslím si že aj tvrdí ateisti, ktorí prah kostola neprekročili nikdy a ani neprekročia rozumejú tejto zásade, ktorej pečať vložil Boh do našich sŕdc. Čo poviete....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár