Ako ma súbežne napadlo v súbehu tohoto článku, tak nadchádzajúci sviatok Všetkých svätých, alebo všech svätých, alebo dušičky a podobne, čo konkrétne teda máte vo zvyku to takto menovať, je veľmi vhodné pouvažovať práve v tieto dni, ktoré sú mimochodom veľmi príjemné, vonku je pekné počasie, vôbec ako tak nie je zima, aj keď je pravda, že dnes, keď som bol na cintoríne podvečer, mal som už bundu, ľahšiu vetrovku. Videl som v obchode kedysi dve pekné vetrovky, také moderné za dobrú cenu, povedal som si, že ich kupujem. Vtedy som tiež celkom fajn zarábal, nebol teda v ničom ako tak problém.
Rozpor medzi večnými a časnými hodnotami máme vidieť ako spomínam práve v tieto nadchádzajúce dni, kedy si pripomíname cirkev oslávenú prvého novembra, cirkev trpiacu druhého novembra, za ktorú prosí cirkev putujúca, teda my.
Mnohým samozrejme ateistom, alebo len materiálne a materialisticky zmýšľajúcim ľuďom, celkom prirodzene nijaký sviatok nehovorí nič.
Sme si prakticky vedomí takmer všetci, že v tieto dni teda navštevujeme cintoríny a podobne, hoci vieme, že už vyšli akési pokyny pre nejaké pandemické opatrenia. Sú v podstate dobré a aj logické, a myslím si, že opatrnosti nikdy nie je dosť.
Ak sa vrátim teda k tematike, načrtol som teda opätovne rozpor medzi večnými a časnými hodnotami, a práve tu na tieto sviatky si ich môžeme bližšie všimnúť. Udalosti posledných dní, ktoré sa udiali v mojom živote tento týždeň, ma priamo a nepriamo presvedčili, že možné je hádam naozaj všetko.
Toto som spomenul večné hodnoty, ktorým rozumejú ľudia na vyššej duchovnej úrovni, a sú hodnoty, časné, ktorým sa nateraz budem venovať, ktorým rozumieme takpovediac všetci, pretože sa bytostne dotýkajú všetkých. Nie žeby tie prvé sa všetkých nedotýkali, avšak problematika tohoto všetkého tkvie v tom, že nie každý dokáže pochopiť zmysel dodržiavania istých tradicií a hodnôt.
Samotné hodnoty a tradície, vyslovujem domnienku nemajú opodstatnenie, keď mi v budúcnosti neslúžia prakticky k ničomu. Pokiaľ z niečoho neviem, nebudem, a nedokážem čerpať to, čo som získal v súčasnosti, pre nejakú budúcnosť, tie tradície a vybudované hodnoty nemajú význam, a pokúsim sa teraz v nasledujúcich riadkoch vysvetliť prečo.
Mnohí staviame naozaj na ten výkon, ako som to niekoľkokrát spomenul, a budovanie hodnôt a tradícii sa ani tomu nedá vyhnúť. Nedá sa vyhnúť v tom zmysle, že pokiaľ nevnímame potrebu duchovného zabezpečenia do budúcnosti, nemyslíme na to čo príde, postupom času človek, dá sa povedať, zmení sa jeho myslenie. Zmení sa možno jeho povaha. Aj to sa stáva. Sú ľudia, ktorí pôsobia napríklad bezstarostným dojmom, ale to len preto, lebo tento rozpor nedokážu vnímať.
Prirovnal by som to napríklad k spisovateľom, rozličného obdobia. Kedy niekto žil len vyslovene pre súčasnosť, nemyslel by na budúce veci, aký zmysel by mali niektoré literárne diela. Veľmi rád mám napríklad francúzkych a anglických spisovateľov v období realizmu, pretože tie diela, keď som niektoré čítal, mali zmysel v tom čase, dovolím si tvrdiť, dejinne predbehli dobu minimálne o sto rokov dopredu, a zanechali tak neskutočne nádherné posolstvo, morálne, duchovné.
Ďalej by som povedal ten zmysel pre výchovu, zmysel pre konanie dobra, vyzdvihovanie kladných vlastností, to, kedy niekomu záleží na morálnom, mravnom, duchovnom, duševnom, historickom odkaze danej generácie pre generáciu budúcu, a to s odstupom v podstate takmer dvesto a viac rokov, ktoré tkveli v budovaní hodnôt, a odsudzovanie zla ako morálna deštrukcia hodnôt v každej spoločnosti, kde sa nachádzam, je niečo, čo položilo priamo základ, to čo spomínam, rozpor medzi večnými a časnými, teda akýmisi, nazval by som to dočasnými, súčasnými. Tie, ktoré trvajú, aby trvali dlhú dobu pre pamiatku tých, ktorí ich budovali, a tie, ktoré boli, minulé, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Nechcel som tu písať nejaký klasický školský koncept nejakého referátu, ale chcel som mojím príspevkom, a to poviem záverom tohoto článku naznačiť to, že človek, ktorý sa stará len o to, čo bude dnes, a nechce vnímať čo sa stane o nejaký čas, či to, čo koná a má zmysel, a nechce to teda vnímať, nemá budúcnosť. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár