Vieš, a najhoršie na tom je, že (teraz nedajbože nenarážam na teba hej) spravil som si rekvalifikačný kurz v zdravotníctve( robil som 4 roky) a zarobil som okolo 900 eur mesačne.
Predbehol som aj sestru, aj ošetrovateľa, aj sanitára, aj upratovačky tety, platovo som bol na tom brutálne dobre. Nemám titul, mám strednú poľnohospodársku školu (mal som jednotky), potom nedokončil som teológiu (moju lásku), prekvalifikoval som sa, a nemohol som spraviť lepšie. Práca ma veľmi bavila v zdravotníctve.
V mojom odbore by som asi sotva zarobil porovnateľne, hoci pravda je, že v manažmente ako takom zarobíš toľko, koľko sa dá v podnikaní, ale to je na inú tému. Ak sa vrátim k téme, bral by som robotu ktorá ma nebaví za vyšší plat. Nejde tu o plat vôbec. viacerí sa nachytali!
Vieš o čo ide? Či si dokážeš vytvoriť potencionálny vzťah aj k niečomu, čomu vzťah nemáš a neznášaš to. Uvediem ti príklad.
Keď som si robil ošetrovateľskú prax, tohoto času to bolo presne 9 rokov už, robil som od šiestej rána ošetrovateľa do šiestej večer v domove dôchodcov. To bola prax. Praxoval som na psychiatrickom oddelní, azda najťažšom.
Popri inom civilnom zamestnaní, niekedy som vyberal parkovné za minimálnu mzdu.... asi tá najľahšia robota v živote, čo som kedy robil, no. Teraz. Bolo to mimoriadne vyčerpávajúce týždne. Predstav si, že som robil asi 35 dní bez jedinej prestávky. V robote som robil klasicky tuším... od pol osmej rána do pol štvrtej, aj obedovú prestavku nám zarátali do 8 hod. prac. času, niekde som si to musel nadrobiť, a potom som po robote na štvrtú už šiel pešo asi 3 km, aby som došiel na školenie, ktoré trvalo 5 týždnov.... toľko trval opatrovateľský kurz.
Nehovoriac o tom, že vtedy som mal minimalnu mzdu 286 eur, a kurz stál 250 eur. Takže si vieš predstaviť ako som veľmi riskoval ohľadom financii. Mimoriadne... Tu podotknem, že vtedy som riskoval veľa, a všetko do centa som investoval.
Vieš si predstaviť, že investuješ 90 percent výplaty na to, aby si dostal poondiaty certifikát A4 formáte? Asi sotva. ale sú takí samozrejme. No. K veci. A vieš koľko som vyrobil vďaka mojej 6 týždnovej rekvalifikácii?
Niečo cez 30 tisíc eur už. Takže musíme sa baviť aj reálne, na čo človek má, a na čo nie. Ja mám veľmi húževnatú povahu a nič ma len tak neodradí, nepoznám oddych, lenivosť, pasivitu, nezáujem.
Vždy som sa zaujímal o to, čo mi dáva v živote zmysel, a chcel som robiť len to, čo ma vnútorne obohatí. Keďže mnohí robíme presne opačne, že chceme to, čo ma obohatí len navonok, ale vnútri si úplne prázdny, nikdy si peniaze, majetok, ťažko zarobené peniaze neužiješ. Nikdy. Užiť si peniaze a majetok, byť bohatý nie je hriech. (ja som kresťan) hriech je premrhať príležitosť, kedy si niečo mohol urobiť, a si to neurobil.
Nehovorím, že vždy som všetko využil čo som mohol, ale všetko, z čoho som vedel vyťažiť maximum, ak som sa do toho rozumel, vyťažil som to na 200 percent. Lebo mnohí chcú robiť, ale na to nemajú. A vieš prečo? Nie žeby neboli odborne zdatní, ale preto, lebo vidina vyššej výplaty im uplne zatemnila mozog.
Ja som stavil na inú variantu. Stavil som na to, že je lepšie pracovať za nižší peniaz, ale dlhodobo, aby som sledoval, ako môj finančný potenciál rastie. Vďaka tomu si roku 2020, teda už v jeho záverečnej časti, keďže sme sa prehupli do oktobra, mohol by si postupne dovoliť kúpiť zopár bytov a nehnuteľností za primeraný dobrý peniaz, ktoré raz ma budú živiť, a vďaka čomu sa budem mať dobre. Nie dobre ako prasa v žite, ale tak, aby som mal dôstojný život, kde budem pociťovať istotu, ktorú ti nedá nijaký politik, ktorý jediné čo vie je drístať a žiť mimo reality.
Nauč sa aj ty tento štýl práce. A ešte jedno. Nie je umenie byť bohatý, alebo mať peniaze. Či máš mercedes, alebo si šťastný možno v nejakom tridsaťročnom favorite, v podstate je jedno. Je jedno, či máš dom, alebo desať bytov ako vlastník ktorý ich prenajíma. Pokiaľ vo svojom byte malom, alebo veľkom dome si nevytvoríš domov, teda je rozdiel medzi domom a domovom, nebudeš (pravdepodobne ) šťastný nikdy.
A môžeš zarobiť aj 10 000 eur( dá sa ver mi) nebudeš šťastný. Štastie sa neskrýva v bohatstve, ale v myslení, ktoré ťa posilňuje, šťastie sa skrýva vo viere (aj kresťanskej viere v Boha) ktorá ti dáva zmysel života, ktorá ta teší. Lebo môžeš mať milióny, aj dobrú prácu. Môžeš skvelo hodovať v luxusnej reštaurácii a voziť sa v peknom aute. Pokiaľ si vnútorne nenaplnený, pokiaľ si citovo a emočne prázdny, nevyvinutý, nezrelý, peniaze ťa privedú jedine do záhuby presne tak, ako judáš hodil 30 strieborných( čo bol v biblickych časoch možno extrémne veľká výplata, možno ako 30 tisic eur dnes) na zem, že ich nechce vidieť.
A vieš prečo? Lebo zradil toho, ktorého mal mať nadovšetko rád, a jeho zradou stratil všetko čo mal. Aj my stratíme veľakrát pri zarábaní samého seba. Vieme len to, čo je zisk, ale hanbíme sa prijať aj stratu. V živote predsa platí, že čím viacej lásky rozdáš tým viacej ti ostane, a keď ti niekto ublíži, je to jeho omyl, a nie tvoje zlyhanie.
Pouvažuj v krátkosti nad tým, čo som ti napísal skôr, ako ma možno zaplavíš milion otázkami alebo hejtmi, ktorými možno si ešte nestihol ani v dostatočnej miere porozumieť.
Ak v mysli napríklad narážaš už teraz bez poznania( nič sa nedeje, beriem to ) možno aj na moju profilovku vedz, že nič a nik ti v živote nedá nič zadarmo, a všetko stojí veľmi veľa úsilia, odriekania. Navzdory všetkému ti chcem povedať, že vnútorné bohatstvo, dobré srdce, pevné rozhodnutie, že si stojíš za tým čo si povedal, máš dobrú povahu, máš dobré srdce, veríš v Boha, veríš v dobro ľudí a veríš v lásku na tomto svete je miliónkrát vznešenejšie ako všetky peniaze sveta, ktoré si so sebou na druhý svet nezoberieš.
Porozmýšľaj, čo som ti napísal. Tu máš odpoveď na otázku, čo si sa pýtal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár