Ráno som samozrejme, išiel do kostola, kde sme mali svätú omšu o siedmej hodine. Ponoril som sa skutočne do tajomstva svätej liturgie, a prosím teda Pána, aby mi pomáhal a aby ma ochraňoval počas týchto krásnych sviatkov vianočných, pretože ja tiež osobitne mám za čo ďakovať, a myslím si, že takých je aj tu na internete plno.
Žiaľ, je aj plno takých, a to musím smutno skonštatovať, že mnoho mladých je vo víre kadejakých zábav, a predvianočných nálad, a zabudli, že teda Vianociam predchádza i advent, ktoré je obdobie príprav na Vianoce. Tak ako aj my potrebujeme doma upratať, a podobne, včera som vysával schodište u nás doma, tak je to potrebné z každého hľadiska.
Úprimne som sa vyspovedal tento týždeň, a som veľmi rád, že som si to nenechal na poslednú chvíľu, tak ako aj kupovanie malých darčekov, a aby som nezabudol na mojich blízkych. Uvedomme si to všetci!
S vďakou myslím na všetkých, ktorí mi akokoľvek pomohli. S vďakou myslím na staro-haličského pána pátra, ktorý odcestoval ďalej kdesi na misie, kdesi vykonávať svoju ďalšiu kňazskú prácu, a s ktorým, no on počas zastupovania u nás, mal som tú česť bližšie sa s ním spoznať pri tajomstvách slávení Najsvätejšej Eucharistie. S vďakou myslím na všetkých duchovných, ktorí mi skrze Najvyššieho Pastiera, Veľkňaza Pána Ježiša pomohli zbaviť sa mojich hriechov pri sviatostnej svätej spovedi, a pevné predsavzatie byť lepším oveľa ako predtým.
Dajme si aj my taký záväzok. Byť ešte lepším, zo dňa na deň. Každý môže teda povedať, že napríklad, obdobie Vianoc, kedy samozrejme, aj kalendárne sa končí rok, tak zvykneme aspoň tak bilancovať, ako sa nám darilo, akú sme mali prácu, či nám bolo ľahšie, kedy sme mohli ubrať z nášho nejakého pohotovostného režimu práce, alebo práve naopak, že nastali mnohé momenty, kedy sme museli poriadne pridať v plnení si samozrejme každodenných povinností, ktoré dennodenne sprevádzajú náš pracovný čas.
S bolesťou v srdci, ale aj kresťanskou nádejou myslím na všetkých, ktorých som vyprevadil tento rok do večnosti, a na ktorých budem v mysli pamätať v poslednú zádušnú svätú omšu v tomto roku, posledný piatok mesiaci.
S vďakou budem myslieť na všetkých tých, ktorí mi akokoľvek pomohli nasledovať Pána Ježiša, a ktorí ma neuveriteľne posilňovali, keď približne do júna tohto roku som mal veľmi ťažké obdobie, ale potom sa mi začalo neuveriteľne dariť. Áno, napĺňa ma to ozajstnou vďačnosťou.
Mnohým ľuďom, keď sa začne dariť, po nejakom prázdne, vákuu, a podobne, zvyknú používať také zvláštne metafory, ako napríklad, uvediem teraz len toto...
"... mávnutím čarovného prútika som sa z toho dostal, akoby zázrakom som našiel to a to, ani neviem sám, ako som to dosiahol, zázrakom sa mi to stalo, šťastena stála skutočne pri mne, podkovička vianočná mi priniesla šťastie..."
To sú ale nezmysly. Veru, žiadna podkovička, žiaden čarovný prútik, ani neviem ako za siedmymi dolami a siedmymi horami nebýva nikto, a čo ja viem ešte čo všetko by sme mohli to rozprávkové vymyslieť, iste, má to nádych akéhosi čarovného tajomného rozprávkového sveta, avšak nič viac, lež....
Lež samotný Pán Boh dobrotivý ti zosiela požehnanie a rád obdarúva tých, ktorí si veľmi pýtajú božie požehnanie, odpustenie a ďalšie sily do tohto ťažkého života....
Končím tento blog, samozrejme na chválu novonarodeného Spasiteľa Pána Ježiša! Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár