Zvlášť sa to deje azda vtedy, kedy človek prežije doslova hraničnú situáciu, kedy jednak nachádza opätovne seba samého v nejakom nepochopenom, nepochopiteľnom nezdare, kedy zas a znova musí odniekiaľ začať, a nikto nevie prečo. A možno sa to deje v nejakej odlúčenosti, samote. A či teda má naozaj zmysel zas a znova niečo začínať. Či jestvuje šanca, že teda môže sa dostať na nejakú lepšiu úroveň, než kde sa nachádzal pred časom. Pretože v danom začiatku človek naozaj ako spomínam, môže zájsť do akéhosi iracionálneho rozmýšľania, začne podceňovať presne to, čo v podstate by mal položiť na piedestál svojich hodnôt, a ktoré ho v konečnom dôsledku majú definovať, majú ho priamo určovať.
Nikto nevie, kde je konkrétne ten začiatok, a kto konkrétne stanovil pojem začiatok. A tobôž nikto neviem kde je pomyslený koniec tohoto všetkého.
Spomínam to práve preto, pretože mnoho z nás podceňuje svoju rolu v živote, hľadá to, čo nemôže nájsť, je zmätený, nevie nájsť svoju rolu v živote. Áno, je to veľmi ťažké nájsť, pretože nik konkrétne nevie,čo presne by chcel robiť. My nevieme v podstate nič. My len objavujeme.
Áno, pripadám si, ako keby som stiahol fľašu Metaxy. Nie, nepijem, ja len objavujem. Ten slogan sa mi celkom zapáčil.
V čom sme sa cítili možno celkom isto nepochopení, neprijatí, neprijateľní možno pre niečo, alebo pre niekoho, možno opovrhnutí a podobne. Kedy možno sme boli odmietnutí, a nevedeli sme presne povedať, prečo sa to stalo, čo zrazu nám začalo na nás prekážať z tej druhej stránky.
Potom si začneme azda namýšľať, že naša činnosť nemá zmysel. Práveže aj naša nečinnosť, alebo to, že si to nikto nevšimne má veľký zmysel. Ono presne buduje možno tú budúcu cestu. Človek nikdy nevie, v spleti akých konkrétnych životných prekážok nájde to, čo presne hľadá. A možno to nájde celkom isto na nejakom absurdnom mieste, s ktorým vôbec nepočítal, nemal to v pláne, odmietal to, nevedel si to vôbec predstaviť, nechcel sa niečomu takému v mysli podriadiť, vylúčil to ako prvú z možností, hoci ešte nemal ani zdanie, či sa niečo môže uskutočniť, keby to len skúsil.
Veľakrát som neskúsil mnoho vecí, ktoré azda teraz ľutujem, pretože som aj v myslení mohol byť niekde celkom inde, ako som možno teraz, alebo do onoho času. To si môže povedať každý z nás, ktorý raz prehrá, raz vyhrá, raz to vzdá azda predčasne, raz si nahovára, že na niečo nemá, že sa do niečoho len tak nepustí, aby sa mu možno niekto nesmial.
Toto sa mi konkrétne stalo, začiatkom augusta tomu bude presne päť rokov, to bola jedna situácia, a prvá situácia, kedy som si začal vážnejšie klásť aj túto celkom isto neľahkú, a nie jednoduchú, ťažko riešiteľnú otázku taktiež presne trinásť rokov dozadu, kedy sa môj život otočil na celkom iný level, než som očakával a predpokladal v čase dozadu.
Záverom by som teda menoval ešte čosi. Kedy som mal celkom iné plány, ale vyšlo to nazmar. Či to bol nejaký taktický ťah, neviem presne doteraz na toto odpovedať, jedno však viem celkom isto, že na základe týchto neblahých skúseností viem, že nič sa nedeje len tak náhodou, a že všetko je akosi naplánované tajomne. Nechcem povedať že vopred. Nechcem v mojich úvahách zájsť možno k akémusi druhu iracionálneho rozmýšľania, alebo nejakých ezoterických nálad, že čo by bolo keby bolo, čo všetko človeka čaká, čo neminie, a neviem ešte čo všetko by som mohol menovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár