V mojom piatom článku sa znovu pokúsim niečo napísať k sebapodceňovaniu.

Ako dobre vieme, písal som to v nejedom mojom článku, v pedagogickom systéme, ktorý sa snaží byť dokonalý v každom ohľade, dobre vieme, že každá akási dokonalosť nesie v sebe pečať nedokonalosti. Je nemožné, že je niečo dokonalé, pretože dokonalosť jestvuje jedine v duchovnom ponímaní viery. 

Dokonalé niečo nemôže byť v tomto svete, pretože jestvuje mnoho vylepšení, ak sa niečo dá spraviť jednak kvalitatívne ešte lepšie, a jednak ešte modernejšie. Niekedy ja som to raz spomínal, som si nevedel predstaviť, keď som napríklad zbadal nejaké pekné auto, napríklad eskový mercedes, ako je možné, že o pár rokov vyjde facelift, ktorý sa bude týkať jednak estetickej stránky, a jednak technologickej ,a všetko čo s tým súvisí, pretože to auto je dokonalé samé už teraz. A predsa vždy niečo príde, vždy niekto niečo vymyslí, čo tú danú automobilku posunie predsa vpred. 

Možno to už nemusí byť celkom dobré, pretože jednak vývoj ide dopredu, ale neviem či je dobrá neustála modernizácia niečoho, čo možno ani v konečnom dôsledku nie je potrebné. 

Možno je to preto, lebo ľudia sa boja konkurencii v priamom slova zmysla, boja sa, že niekto ich v biznise predčí.

S tým súvisí aj dnešný môj článok, hoci som trochu odbočil od témy, ale s tým súvisí napríklad to, že niekto kto je pohltený materializmom, má potrebu vyvíjať neustále nejaké technológie, zdokonaľovať a modernizovať ich, lebo sa bojí, že teda konkurencia príde s niečim novým, a konkurencia im takto prevezme ich potencionálnych zákazníkov. 

Logika je predsa viacmenej teda jasná, trh je už beztak značne presýtený, a keď sa mi napríklad nepáči postup jednej značky, firmy a podobne, prejde predsa ku konkurencii, kde môže byť vyhovené aj jeho najnáročnejším požiadavkám. Mne to môže byť jedno ako tak v konečnom dôsledku, jedna firma príde možno o jedného klienta, ktorá firma práve naopak ho získa.

Dokazujú to samozrejme aj biblické verše, ktorých autorom je nik iný ako práve samotný Pán Ježiš, konkrétne v matúšovom evanjeliu 5,48 v týchto súradniciach teda môžeme nachádzať tento biblický výrok. 

Nechcem teraz v tomto článku spomínať napríklad rozoberanie týchto pasáži a podobne, to si radšej vypočujem na kázni, pretože vždy sa chcem niečomu naučiť. Ako to teda myslím.

To všetko slúži na to, aby človek zmenil a prehodnotil svoj postoj, pokiaľ v niečom zaznamenáva rezervy, má nejaké medzery, nejaké nedostatky, ktoré je dobré vylepšiť. Na jednej strane to človeka ženie k obrovskej porcii výkonu, ktorý je nie každý schopný primerane absorbovať do seba, pretože človek nedokáže všetko stavať len na výkon, je to nesmierne ťažké. 

Lenže aj v takom športe nič sa nehrá na efekty. Efekt je nanič, pokiaľ nezaznamenáš víťazstvo, pretože ako hovorí staré známe športové porekadlo, víťaz berie všetko. Darmo napríklad v basketbale, futbale, vyhrávaš celý zápas, máš to akosi pod kontrolou a podobne, pokiaľ príde jeden mylný okamih, moment, ktorý zaznamenáva zlom v danom športovom zápolení, tvojej snahe je koniec, ktorý je v podstate nezvratný. ako to teda súvisí.

Ak by sa športovec reálne v niečom podceňoval, nikdy by nedosiahol to, čo dosiahne, a teda postup na pomyslený najvyšší stupienok, ktorý znamená víťazstvo.

Niekedy človeka ženie strach. Napríklad z histórie hokeja dobre vieme, že neúspech napríklad pre sovietsky zväz v majstrovstvách sveta pre daných hokejistov by znamenala osobnú katastrofu, možno prenaslevania, nejaké perzekúcie, proste celkovo tá nepriazeň, nepohoda, obmedzovanie a znevažovanie ľudskej dôstojnosti osoby a podobne.

Záverom poviem toľko, že človek si musí zachovať svoju dôstojnosť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár