V dnešný deň do skoro tohoto času, plus mínus, dajme tomu, som mal toľko práce, že som si naozaj nestihol poriadne uvedomiť, že je silvester, a zajtra od večera opätovne ma čakajú povinnosti. Ja som im veľmi rád, pretože viem, že bez práce nie sú koláče. Aj ja som v očakávaní. Okrem toho, že som si myslel mylne, ( našťastie) že som dostal defekt, lebo tak spustené koleso som ešte nevidel, ale vyriešil som to okamžite našťastie, dúfam celkom isto, že posledné okamihy tohoto dňa prežijem predsa len v pokoji. Nechcel som to vnímať ako nejaké znamenie, fatalista som nie, aj keď ma čakala v podstate kratšia cesta autom, ale našťastie som to ustál, čo som celkom rád.
V pokoji, prežiť sa ich posnažím na samozrejme silvestrovskej sv. liturgii, pri ktorej ozaj mám za čo ďakovať, byť vďačný. Vždy to má osobitné čaro. Pred rokom som sa zúčastnil v inej dedine tejto omše, kde som stretol pána pátra, ktorý na pár dní pricestoval z Čiech, a bol som veľmi rád, že som sa s ním stretol. Bol som naozaj naplnený, a živo si to viem vybaviť. Človek vie prežiť isté všedné chvíle a predsa si ich viem vážiť, a som vďačný za ne. Je smutné, že viacerí tento pocit nemajú. Že viacerí si nechcú akosi spytovať svedomie, že čo som vlastne robil cez tento rok, kde som bol výnimočný, kde som spravil možno maximum toho, čo som práve urobil, a čo som možno práve neurobil, a tak veľmi som chcel. A bol som možno nablízku toho všetkého, čo som mal na dosah, a čo som nedosiahol, to som nedosiahol, a čo som dosiahol, za to som vďačný.
Problémom dnešných rozmaznaných ľudí je to, že nevieme si prakticky nič vážiť. Je to azda preto, lebo človek nie je celkom uspokojený, a nadôvažok už si ani nevie predstaviť, čo by si mohol priať. Môže sa stať napríklad situácia, kedy sa stane, že dosiahne, to čo chce, čo možno si pred časom prial, ale ho to neuspokojí, pretože ten čas očakávania bol príliš veľký, s ním sa stupňoval akýsi tlak, ktorý nevedel ustáť. A po čase ho už nebavilo niečo si stále priať, na niečo sa akosi spoliehať. Ako by som to napísal.
Mnohí sa spoliehajú na seba nie preto, lebo sú si vedomí zlyhania akcie z vonkajšieho okolia, na ktoré sa spoliehajú v jej najrozmanitejšej podobe, ale preto, že v danom čase zlyhajú sami v sebe. To, že človek v niektorom okamihu si prestáva vážiť samého seba najmä preto, lebo mu to povedali iní, a on teda sa musel prispôsobiť akémusi tlaku okolia a väčšiny. a azda zo strachu niečo dobré predsa len nevykonali, ustúpili sme, len aby sme boli schopní uspokojiť druhú stránku. Dobrá správa. Je už asi konečne načase, možno aj pri tomto silvestrovskom špeciále priznať si, že neviem presne, čo chcem,ale viem presne, čo nechcem, a práve toto je dôvod, prečo sa mnohí tak boja a stránia nejakých očakávaní v krátkodobej budúcnosti.
Napríklad človek očakáva niečo veľké, dostane niečo menšie, ale zďaleka to prakticky prevyšuje napríklad očakávanie ostatných, ktorí by v tom čase tak radi by boli na jeho mieste. Možno by mali akosi dvojnásobnú radosť, ale predsa sa takto nestane. Tí, čo by mali mať nejakú radosť, radosť neprežívajú, a tí, čo radosť neprežívajú, veľmi si želajú, aby z niečoho, najlepšie niečoho dobrého, hodnotného a zmysluplného.
Čo teda by som chcel napísať ešte v samom závere tohoto článku. Azda toľko, že teda chcem naozaj zo srdca vám všetkým bez rozdielu popriať pekný zvyšok tohoto čarovného dňa, a ďakujem naozaj za všetko, čo som prežil tento rok. Niekto to dokáže, mnohí to ešte stále nedokážu. Mnohí sa dokázali od veľa vecí už akosi odosobniť, niektorí sa ešte pokúšajú o to, a niektorí ešte s danou premenou ešte ani nezačali. Záverom ešte akási rečnícka otázka, ktorú chcem ešte položiť. Kedy je ten správny okamih na to všetko? Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár