Vreskot000: Snaž sa ustúpiť

Mierne neochotne píšem tento blog, ale píšem ho pre povzbudenie pre všetkých tých, ktorí to potrebujú, a ktorí na sebe môžu cítiť akúsi krivdu, možno akési duševné ublíženie, a týmto by som chcel povedať aspoň zopár viet.

V každom blogu idea mojich myšlienok, hlavná pointa je, aby človek naplno veril, dôveroval, a dúfal, že všetko sa raz na dobre obráti, a že nikdy nie je tak zle, žeby nebolo horšie, v optimistickom prípade, poviem to, lepšie.

Dnes sa mi stala tiež jedna veľmi dôležitá udalosť, a síce poviem to tak, Pán Boh ma dnes ráno opäť vyskúšal. Je síce pravda, že som mal veľmi zmiešané pocity, ale čuduj sa svete! Čuduj sa svete, ja som bez nejakého okázalého odvrávania ustúpil, a bol som vlastne ticho. Nepovedal som nič na svoju obranu, hoci každému bolo jasné, že som bol v práve. Odmeny sa mi dostalo znenazdajky.

Bol som veľmi rád, že mi Pán Boh pomohol. Buď zvelebený, oslávený, vyvýšený naveky. Musíme sa pokoriť, musíme sa ponížiť, aby nás Pán Boh povýšil v určenom čase, ako sa to dočítame v Písme Svätom.

Mnoho krát som nechápal, prečo musím ustúpiť, keď som jasne a zreteľne v práve. Keď mi bolo nejako ukrivdené, ublížené, a podobne. Čítam tu tiež mnoho článkov, kde si vylievame zlosti, bolesti, trápenia, pýtame sa kadejaké, pre nás samozrejme dôležité otázky, a čakáme, že sa to zdarne vyrieši.

V ľudskom ohľade máme na to plné právo, avšak.. Nezabudnime, že dobré je aj ustúpiť. Viete, píšem to, a vravím dosť špekulantsky. Ustúp, Pán Boh keď vidí neprávosť, vždy ti to vynahradí. Týmto blogom ho chcem hneď zrána veľmi úctivo pozdraviť, Vzkrieseného Pána Ježiša, a prosiť si od neho silu, aby som obstál vo veľkých skúškach, ktoré teraz na mňa doliehajú.

Každý máme svoje problémy, to neberiem nikomu. Veď táto doba, ako som to tak nejak v skratke už písomne opomenul v blogu dozadu nepraje nejednému mladému, a mnohí dá sa povedať, poviem to reálne, prestávajú dôverovať nielen Pánu Bohu, ak sú veriaci, ale aj sebe. Nevidia častokrát zmysel života.

Čo to znamená? To znamená len to, že netreba Bohu spievať iba s plným žalúdkom, ale skús Boha chváliť práve vtedy, keď ťa druhí urážajú, a keď vidíš, že všetko ide proti tebe. Ako príklad uvediem, že napokon, veď aj v žalme tuším na Veľký Piatok som začul jednu invokáciu, že.. "padajú na mňa urážky tých, čo teba urážajú Pane..."

Uvedomil som si hneď jedno. Kto trpí spolu s Pánom na kríži, a chce byť spolu s ním v raji v hodinu svojej smrti, ten musí čoraz častejšie a bez väčších rečí zobrať na seba kríž, a v tichosti trpieť. Nikdy nebolo tak zlé, žeby nebolo horšie, a nikdy sa tak zlé nestalo, žeby nebolo už naskrze žiadne východisko z toho zla. Vždy sa dá nájsť nejaké zdarné riešenie.

Mnohí si síce povieme, že toto môže písať možno ten, kto teoretizuje, ale to nezažil. Ja píšem z vlastnej skúsenosti, a obyčajne, keď zacítim na sebe nejakú krivdu, hneď sa vyžalujem. Najlepšie sa má vyžalovať samozrejme pod krížom a pred bohostánkom v kostole, tam to má najväčší úžitok, avšak z ľudskej krehkosti potrebujeme to možno spraviť aj takýmto spôsobom, že to napíšem, aspoň ja to tak robím do blogu.

Odovzdaj Bohu aj všetky svoje duchovné klince, všetky svoje duchovné biče, nejaké ošklivé nástroje duchovného mučenia, ktorými sa zaťažuješ, a teš sa, že si účastný minimálne podobného utrpenia, aké zažil Tvoj majster, môj majster Ježiš.

Áno, je pravda, že človek sa má brániť, ale na druhej strane, nechajme to tak. Dotyčný si domyslí, že je zle, on bude cítiť, že ti uškodil, len jedno je dôležité. Nekričať. Som si plne vedomý, že som veľmi slabý, a ja sa tiež veľmi rád obhajujem, samozrejme vtedy, keď cítim, že tá pravda je predsa len na mojej strane.

Avšak na druhej strane... Je pravdivé staré známe pravidlo... Múdrejší ustúpi, a hlúpejší sa háda? Zas na druhej strane nerobme ani my niekedy zo seba prílišných ustavičných pokorných, keď sa na to necítime, a povedzme si svoje.

Je vysoko pravdepodobné, a dosť možné, že ten druhý, ktorý vám ubližuje, nech sa jedná o hocikoho, si to možno ani neuvedomuje v takom kontexte, ako to vyznieva....ale možno aj naopak. Dobre vie, že robí vám zle, dobré pozná vaše slabiny, a napriek tomu si nedá povedať, a útočí ďalej...

Na záver čo by som Vám všetkým poradil? Ustúpte, a uvidíte, že ten, ktorý vám robil zle, a snažil sa vás všmožne strápňovať pred druhými, napokon on vyjde na posmech pred druhými, a on, takýmito pasívnymi krokmi bude prehrávať, a vy sa budete dvíhať.

Nie je pekné vidieť druhých na kolenách pred vami, avšak ak to má byť nejaký účinný výchovno nápravný zmysel, položme si preto otázku... prečo nie... Ten druhý sa predsa len očisťuje, a nám to dáva príležitosť odpustiť.. Takže vlastne len toľko v krátkosti som chcel teraz ráno napísať.

Ale aby som to ešte raz zhrnul. Je čas byť ticho, je čas sa ozvať. Nikdy neviete, kedy prehovoríte také slová, že ten druhý si vstúpi pomaly do svedomia, a od seba začne naprávať chyby tam, kde sa ich dopustil. Či už z ľudskej krehkosti, alebo nejakého omylu. Možno že, pravda je taká, ani to nemusí nejako zabrať, avšak spravíte aspoň všetko preto, že sa to snažíte nejako urovnať a napraviť kadejaké spory. Preto nikdy, aj keď sa to nepáči tomu druhému, aj keď mu to nie je po chuti, jedna rada. Ozvite sa, skritizujte. Možno vo vás sa prejaví akýsi prorocký duch, a vy ho môžete zachrániť, častokrát aj pred nejakým veľkým nešťastím. Pochválený buď Ježiš Kristus.

Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

Snaž sa ustúpiť

2 komenty k blogu

Horúce!