Mrzí ma, že mnohí kresťania, my, hovorím aj sám za seba, hovorím aj o mojich pocitoch, sa snažíme pred týmto svetom uzatvárať.
Poznáme predsa starú známu vetu, že tento svet je zlý, skazený, neporiadny, a vládne tu chaos, nevedomosť, ľudia odmietajú vieru v Boha.
Avšak dajme si otázku, prečo je tomu tak. Je tomu tak preto, lebo sa nechceme o tom s nikým podeliť.
Mnohí odmietajú, najmä mladí, tí, ktorí nepoznajú silu modlitby, trebárs spoločnú, aspoň krátku strelnú modlitbu, nech je napríklad v tento čas Duch Svätý prítomný v ten chvíli pri nich.
Problém veriacich ľudí, ale aj neveriacich je ten, že si neuvedomujeme božiu blízkosť, a často za naše dobré skutky, za naše víťazstvá, prehry, radosti, úspechy vnímame silu svojej osobnosti.
Isto Pán Boh nám dal určité vlohy, talenty, ktoré máme počas života rozvíjať, to je absolútne pravdivé. Nič sa nedeje avšak nadarmo, a nič nie je zbytočné.
To, že nemám na niečo talent, ešte neznamená, že sa nemusím tým zaoberať. možno o nejaký ten čas, svojím tvrdým trénovaním sa v akejsi špecifickej oblasti života možno predčíme skutočných odborníkov, ktorí potom budú neveriacky krútiť hlavou, kam ste sa to vypracovali.
Je známe o mnohých športovcoch, nad ktorými ostatní len lámali palicu so slovami... z teba nikdy nič nebude. Ako prišli do svojej izby, zavreli dvere, plakali, ale sa schopili, chytili opraty do svojich rúk, a nakoniec postupom rokov sa stali jedným z najlepších v histórii tej činnosti, ktorej sa venovali.
To sa snaží napovedať nám diabol. On jediný má záujem podceňovať človeka a osočovať Boha na každom mieste, presne toto je jeho úloha.
Aby sme neverili, aby pri každom neúspechu a nezdare sme prestali pokračovať v našom úsilí, ale čo je najsmutnejšie, aby sme z toho vinili predovšetkým Boha.
Boh za to nemôže. Neviem nikdy,keď takto uvažujem, kto konkrétne je zodpovedný za neúspech v ľudskom živote, keď nám nevynde nejaká šanca, a my roky na to myslíme, a nevieme sa toho pocitu viny zbaviť.
Či to tak malo byť, alebo keby sme to využili, darilo by sa nám ináč ako doteraz, náš život by vyzeral skutočne ináč, potom ale na druhej strane vznikajú rôzne naše nazval by som to tak jemne konšpiračné teórie v zmysle, čo by bolo keby bolo, a častokrát sa pri tomto všetkom zapletieme do veľkých nejasností a nezdravých ako keby seba obviňovaní, pričom na druhej strane, keď to vezmeme z kúsok pozitívnej strany, za mnohé veci proste nemôžeme, lebo sa to tak stalo, a možno to tak aj malo byť.
Mnohým nevyšiel nejaký pracovný pobyt vo vysnívanej práci, ale čo keby si už teraz nežil? Čo keby sa stalo niečo zlé, a potom by ľutovať nemalo význam, lebo si to nevedel vrátiť nazad...
A preto si vymýšľame všelijaké výhovorky, ako sa veci nedajú spraviť, miesto toho, ako sa to zdá napraviť. Utekáme od problému, a pritom riešenie je častokrát jednoduchšie ako si to vieme predstaviť, len možno musíme priniesť nejaké malé obete pre tento úmysel.
Prajem vám príjemný deň
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár