Správne to spomínajú aj stránky Písma Svätého, ktoré spomínajú na svojich riadkoch tieto slová. "Pane navštív našu zem, a požehnaj jej rastliny. Citoval som žalm 65.
Čo teda chcem napísť.
Myslím si osobne, že tento koment práve od centra pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie je v zásade jeden veľký (pedagogický, ale predovšetkým z ľudského hľadiska fatálny) omyl. Vysvetlím v skrátkosti v čom.
Ospravedlňujeme deti, žiakov, študentov, ktoré za "to" môžu. Musíte na to ísť pedagogicky.
Čím skôr to dieťa pripravíte na neúspech, a to chcem zdôrazniť, neúspech, v škole, ktorý je potrebné odčiniť jeho vlastnými silami, tým lepšie ho pripravíte pre budúcnosť.
Chýba totiž v zásade vhodná motivácia. Ak hovoríte, že vysvedčenie neodráža charakter žiaka, hovoríte alebo spomínate dve "podstaty" ktoré nijako spolu nesúvisia. Vysvedčenie práveže odráža charakter žiaka, a nateraz spomeniem v čom konkrétne.
Pamätám sa, ako som na základnej škole (10-15 rokov života dieťaťa) na druhom stupni neovládal matematiku. Stávalo sa mi naozaj, čo písomka to päťka. Pričom, vďaka zhovievavosti vyučujúcej, mojej osobnej aktivite som dosiahol, že známku som si mohol opraviť. Napríklad riešením príkladov pri tabuli na druhý pokus.
Už vtedy som poprosil vyučujúcu, (mal som okolo 13 rokov) že jednoducho neviem písať písomky, či je ochotná ma vyskúšať pri tabuli. Doma som sa naozaj poctivo pripravil, aj keď som daným úlohám, priznám sa, som proste nerozumel. Čo teda chcem týmto mojim osobným komentom povedať.
Vieme dobre, že matematika sa nedá naučiť ako život spisovateľa na literatúre, kde poviete v podstate 10 zmysluplných, dobré keď aj logických súvislostí a viet, a vybavená vec.
Čo sa týka matematiky. Možno mi dá tie isté príklady, nič nezľahčí, ale tým, že žiak udržuje akýsi psychologický očný kontakt pri riešení úloh s vyučujúcim, má dôveru, získava ju, jeho sebaistota rastie, a vyučujúci ho povzbudzuje do riešenia, známka niekedy môže byť lepšia aj o tri stupne, kľudne overené aj pred nejakou skúšobnou komisiou, ktorá je toho svedkom.
Toto je pravý pedagogicko psychologický prístup pedagóga.
Vyslovujem jednu osobnú skúsenostnú domnienku.
Každý pedagóg je priamo ale aj nepriamo zodpovedný za známku na vysvedčení. Žiaľ, prax v minulosti, ktorej som na základnej škole bol mnohokrát svedkom, že vyučujúca konala fatálne pedagogické prehrešky. Napríklad často prišla oblečená v kabáte (na prvú hodinu) častokrát s 20 minutovým meškaním, a stalo sa! že niekedy neprišla na hodinu vyučujúcu vôbec, svedčí o tom, že kvalita vyučovania je znížená, a slabý prospech a študijný podpriemer a akýsi "podštandart" je častokrát vizitkou a vysvedčení daného vyučujúceho.
Nemôžem neopomenúť, a teda nutne pripomenúť jednu súvislosť.
Určite, že aj mojich učiteľov mám v úcte a veľmi rád ich srdečne pozdravím aj v súčasnosti temer 20 rokov po škole. My sme mali doučovanie pred dôležitou písomkou pamätám sa, niekoľko dní po sebe ráno o 7.00 v triede... učiteľka trpezlivo doučovala a stokrát nespočetne vysvetľovala učivo práve vybraným žiakom so slabým prospechom, a vždy to malo účinok.
Záverom spomeniem posledné. Toto je akýsi alternatívny prístup, ktorý dokázal to, že žiak odhodil stres, a dokázal sa plne sústrediť na danú problematiku. Druhá nepostrádateľná poznámka sa týka žiakov. pokiaľ deti trávia čas na facebooku, smartfonoch, tabletoch, rozličných multimediálnych hrách celé hodiny, a podvedome neustále myslí na nejakú počítačovú zábavku, zhoršený prospech, nesústredenosť je toho dôkazom. ZOBERTE A OBMEDZTE deťom niektoré vymoženosti a prinúťte ich KONAŤ si svoje POVINNOSTI, a následne niesť aj následky. Inak nikdy v živote nič nedosiahnu, aj keď budú mať jednotky od vrchu po spodok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár