Potešilo ma, keď som ráno išiel na svätú omšu, a celebrant bol môj konškolák, s ktorým som rok študoval, a veľmi som sa potešil. Krátko po sv.omši som šiel ešte do Kauflandu. Viem, že sa v nedeľu nepatrí ísť do obchodu, ale šiel som.
Keď som teraz v kuchyni dojedal posledný krajec chleba, s takým super nejakým domácim maslom, ale parádnym skutočne, ako keby som jedol neviem aký fajný pokrm, no teda chlieb je pokrm od Pána Boha, a pritom veľmi jednoduchý, ale moc potrebný, prebehlo mi mysľou obdobie strávené v práci.
Neviem, so zmiešanými pocitmi musím skonštatovať, že opäť sa skončila jedna z mnohých ďalších etáp v mojom živote, ktoré mi veľmi veľa dalo. Ešte po skončení krátkeho štúdia na vysokej škole, som ani netušil, kde všade budem začínať, a kde a kedy všade budem končiť, a čo vlastne bude moja brázda.
Som veľmi vďačný DSS Libertas ústavu pre mentálne postihnutých, že mi pol roka daroval prácu, a ktorá posledný deň tohto roku vyprší. S veľmi zmiešanými pocitmi som zabuchol dvere v práci, rozlúčil sa s chlapcami, a mal som zvláštne pocity. Aj mi to šlo častokrát na nervy, ale keď som si uvedomil, že človek pracuje, aby sa najedol, aby si zarobil, a svojou prácou prispel niekomu ku skvalitneniu už beztak jeho ťažkého života, napĺňa ma to ohromnou vďačnosťou, a som veľmi šťastný.
Nevedel som samozrejme, čo ma čaká, a čo ma neminie, ale dalo mi to veľmi veľa. Sčasti je to niečo, no vnímal som to aj ako opatrovateľstvo, ošetrovateľstvo, a špeciálna pedagogika spolu, a všetko samozrejme malo svoj význam.
I keď sa veľmi modlím, a prosím Pána, aby ma zachoval, pretože my všetci sme ako nejaký poľný kvet, ktorý ráno kvitne a rozkvitá, a večer vädne a usychá. Toľko citácia z Písma Svätého
Už včera som si vykonal, no skoro na poslednú chvíľu, vianočnú svätú spoveď, a bol som veľmi rád. Povzbudzujem preto všetkým kresťanov, ktorých to zaujíma, a nie je im ľahostajné niečo takéto, pretože v tomto sa skutočne budeš opravdivo cítiť šťastný.
Zmierte sa s Pánom Bohom, kým sa ešte dá, a neodkladajte svätú spoveď na dobu neurčitú. Je síce pravda, ja to pochopiť, podobne ako mnohí iní veľmi nedokážeme, že aké nesmierné, hlboké, predivné a mocné, úžasné je božie milosrdenstvo, a že koľko blaha, svetla, pokoja, radosti nám Pán Boh prichystáva možno dennodenne, a že každým dňom sa vlastne blížime k nemu.
Uvedomme si toto. Nie je dobré preto hnevať sa na niekoho, hromadiť v sebe nejakú zlosť, pretože to nikdy dobre neskončí. Uzmierme sa so všetkými, aspoň nejako neformálne cez čet, aj keď nám nie je ten možno sympatický, alebo sme sa s nikým povadili, ale napriek tomu.
Ako som teda spomínal. mám veľmi zmiešané pocity. Veľmi. Neviem samozrejme, čo ma čaká a čo neminie v nasledujúcich dňoch, ale ja som optimista od určitej doby. Totižto často sa stávalo, že som sa veľa vecí vzdával až možno na môj vkus príliš predčasne, a v málom som vytrval.
Teraz, no už za dva dni s blížia Vianoce. Znie to pre mňa úplne neuveriteľne, no nevnímam to už samozrejme tak, ako keď som bol napríklad školák, a vo Vianociach, ako každý žiak, alebo študent som sa tešil na to obdobie, kedy vypnem, a nebudem na nič myslieť. Teraz práveže naopak.
Zapnem na plné obrátky, a budem, respektíve musím sa snažiť ešte viac, pretože Pán Boh má rád aktívnych ľudí, ktorí ho s láskou vyhľadávajú, a želajú si vo svojom srdci vidieť Jeho tvár!
Zamyslime sa nad týmto aj počas posledných dvoch dní, teda, aby som mohol správne povedať, počas posledných hodín tohto adventu. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár