Po tieto dni, kedy teda situácia ako tak je pokojnejšia, vraciam sa do obdobia, kedy som si nevedel naozaj ľudsky predstaviť, že táto situácia teda naozaj jedného dňa môže reálne nastať.
Pamätám sa, spomeniem teda jednu súvislosť. Pred niekoľkými rokmi sa mi sníval veľmi čudný sen, snívalo sa mi, že som utekal pred nejakými nepriateľmi spoločne s nejakým francúzkym biskupom. Dobre som si zapamätal, že to bol francúzky biskup, a v tom sne naozaj, celkom živo som si uvedomoval, že situácia je vážna. Videl som akúsi scénu toho, ako utekám pred reálnym nepriateľom, ktorý celkom isto sa mi snaží v niečom uškodiť, a nič inšie ako útek v danom momente mi pravdepodobne nezostalo. Samozrejme, bol to iba sen, ale ja si osobne myslím, že tento obraz možno aj reálne nastane. Osobne neverím v nejaké sny, považujem ich za výmysly ľudského podvedomia kedy človeka azda na niečo podvedome myslí, alebo nemyslí. Možno je to spojené s nejakým strachom, pocitom úzkosti, kedy človek možno prežíva nejaké kritické, možno ťažké obdobie, a potom je celkovo azda negatívne naladený, že všetko vníma v akýchsi tmavých farbách.
Nechcem sa teda zaoberať len skutočnosťou, či boli v uplynulom čase kresťania vyhnaní z chrámov, zaujíma ma skôr ten rozmer, či sme si kresťania vôbec uvedomili, o čo všetko tu išlo.
Mnoho ľudí si neváži jednoduchosť života, a často vyhľadáva niečo čo je zložité, náročné, čo je ťažko prístupné v teréne, mylne si mysliac, že ide zdolávať isté prekážy, ktoré berie ako výzvy. V skutočnosti človeku môžu byť kladené mnohé polená pod nohy, azda s jediným cieľom, a to degradovať ľudskú dôstojnosť, v niečom ju neprirodzene znižovať, možno ju zhadzovať, to, že človek proste pociťuje strach, bojí sa.
To všetko vytvára v človeku pocit akejsi falošnej nádeje, že predsa musí sa postaviť na vlastné nohy, je teda dobre byť akýmsi individualistom, než aby som čosi riešil spoločne v tímovej práci. Je jasné, že istý zlom pre človeka v niektorej fáze musí predsa nastať, je to logické, ale kedy je konkrétne správny čas, to ťažko povedať, najmä je to ťažké, kedy človek robí veci pod tlakom. Nie je teda v danej veci slobodný, bojí sa možno vysloviť vlastnú predstavu, vlastné názory, ponúknuť niečo, čo je v ňom jedinečné individuálne, a toto všetko robí z neho submisívneho človeka, ktorý sa vždy musí oprieť o čosi imaginárne, ktoré nevie vysvetliť prirodzeným rozumom.
Tu ale nenarážam na duchovný život ako taký, ktorý sa tiež nie ľahko dá vysvetliť, najmä svetlom prirodzeného rozumu, ale to, že mnoho ľudí ktorí nie sú cieľavedomí, obyčajne si myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta, všetko vedia, o všetkom majú predstavu, všade boli a na všetko majú svoj recept. Možno máme istú predstavu, ale vieme, že nedá sa to aplikovať na každého.
Práve tak, ako som si nevedel predstaviť, že raz nastane doba, kedy do chrámu nevstúpim a nie s ohľadom na vzniknutú momentálnu situáciu ,kedy sa obzriem dozadu asi dva mesiace, kedy to začalo.
Človek môže postupne vymedzením istých zvyklosti vyslovene stratiť svoju identitu, čo je celkom nebezpečná záležitosť.
Záverom teda vyjadrím asi toľkoto. Človek môže nadobudnúť akúsi falošnú predstavu napríklad o svojvoľnej samostatnosti, kde teda väčšinou zvíťazí jeho ego, kedy sa chce niekoho zbaviť, možno ujsť pred akýmsi nepriateľom, ktorého nemá rád, ktorý ho v niečom obmedzuje, niečo mu zakazuje, robí ho teda značne neslobodným, cíti jednoducho, že ho niečo sputnáva, a teda on potrebuje sa dostať z toho začarovaného kruhu.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
james98
24. 5.mája 2020 09:42
Zaujímavé. Niekto má erotické sny s Carou Delevingne a niekto sa zas preháňa po poliach s biskupom. Dúfam, že ten biskup mal aspoň niečo na sebe, nie ako Cara v tom mojom sne.
Napíš svoj komentár