Skromne, z môjho osobného pohľadu na vec, aj keď som to opisoval v mojich stovkách blogov, by som ti to povedal úvodom môjho článku, asi toľko, a zároveň ti poradím jednu vec. Ak to teda berieš samozrejme ako radu, nie ako odporúčanie, nedávam nikomu odporúčanie. Každý vie predsa, čo má robiť, kto potrebuje usmernenie je samozrejme druhá vec, pretože častokrát nastávajú niekoľko problémov.
Človek upadá do sentimentalizmu, alebo do subjektivizmu, poprípade to, že si niečo proste celkom isto nesprávne vysvetľuješ, alebo proste podliehaš náladám či istému citovému rozpoloženiu prípadne si niečo osobne ako spomínam nesprávne vysvetľuješ, ale to ešte nie je problém, problém nastáva, kedy si to dávaš, kladieš na piedestál hodnôt, a myslíš si mylne, že lepšie už nemôže existovať a odsudzuješ všetko okolo teba, a podozrievaš niečo, čo sa tebe nepáči, ako spomínam, len zo subjektívneho hľadiska, pričom objektívne hľadisko je dosť potláčané.
Ale dobrá správa, Pán Boh ti to predsa vo večnosti vysvetlí všetko, tak ako som ti v niektorých mojich článkoch zvykol opisovať na niektoré rozporuplné udalosti, na ktoré nejestvuje napríklad jednoznačná odpoveď, a mnohokrát sa proste v spoločnosti názorovo nielen mýlime ale aj rozchádzame, prichádza teda nezriedka ku veľkým konfliktom alebo nedorozumeniam.
Prejavuje sa to predovšetkým tak, že darmo niekto je zbožný, ale pokiaľ sa začneš nad niečím zamýšľať alebo vnímaš duchovný kontrast v jeho konaní (materializmus, verzus duchovno) že to, čo koná, nemyslí až tak nezištne, alebo nemyslí až tak úprimne
nečítaj nijaké kresťanské stránky a podobne, pretože jestvuje istá subjektivna priľnavosť, ktorú vysvetlím ti v riadkoch nižšie.
v každom izme sa nachádza niekoľko rušivých elementov, ktoré za istých okolnosti môžu potláčať individualitu človeka, ale taktiež aj jeho hodnotový rebríček v tom, že v spoločnosti ktorej existuješ nemôžeš slobodne myslieť, vždy musíš byť niekomu servilný, úslužný, podriadený. Nehovorím že byť dominantný je výhra, pretože ten, kto sa snaží o dominanciu obyčajne padne a ten pád je tvrdý, pokiaľ nemáš dobré a zrelé úmysly s cieľom zveľadovať a správne a čestne konať akési rozhodovacie právomoci. obyčajne to človeka zvedie k sebaobdivu a problém je prakticky na svete.
pravdivosť kresťanstva dokazovať v žiadnom prípade nemusiš a uvediem ti zopár príkladov z praxe.
môžeš si napríklad na internete bez problémov prakticky v každom čase nájsť z archívu, alebo nejakých stránok nejakú kresťanskú diskusiu, ktorá vedie k určitému poznaniu, vedie k spoločnému dobru, aby sa človek pravda vzdelával a rástol aj intelektuálne.
Toto oceňujem na kresťanstve, že je aj prameň a poklad múdrosti a vedy.
To znamená približne v tom kontexte čo chcem povedať, že v kresťanstve a duchovnom živote nutne nemusíme používať sentimentálne narážky v spolupráci s novodobými prostriedkami, ktoré častokrát neslúžia k dobru, ale práve naopak, často spôsobujú zmätok, nedokonalosť poznania, istý nepokoj, ktorý v podstate nemusí byť, ďalej akési nezodpovedané otázky, na ktoré zväčša nenájdeme uspokojivú odpoveď, a môžeme si to menovať takto ďalej.
To je si všetko, čo som chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár