Vynaložiť energiu na získanie akéhokoľvek bonusu vo svojom živote nikdy nebolo jednoduché, to vieme predsa všetci. Aj mňa mnohokrát odradilo napríklad to, že som vynaložil nemalú energiu na dosiahnutie nejakého cieľa, ktorý sa vôbec nenaplnil. Časom som predsa len prišiel na to, že aj tak to nebolo zbytočné, a pretavilo sa do niečo úplne iného. Bol som možno mierne nešťastný z prvotného neúspechu, aby mi to v konečnom dôsledku otvorilo oči, že jestvuje predsa len iná alternatíva, ktorej som sa chtiac nechtiac azda pod istým tlakom vyhýbal. To sa nedá poprieť, a ešte by som chcel podotknúť jednak závisť okolia, jednak neprajnosť, to, že človek chce kráčať vo svojich chodníkoch, ale nie je mu dopriate. Ako optimista hovorím, že dá sa všetko, a ako som sa nie v jednom článku zmienil tvrdím, že zvyknúť sa dá aj na horšie.
Mnohí sa pokúšajú s najhorším nepriateľom akosi skamarátiť. Je to paradox, ale v podstate takto to má byť. Nič nemá byť nasilu. nič netreba siliť, a človek si nájde postupne svojou dobrotou cestu. Ak nie, nič sa nedeje. Človek zas nabral napríklad niekoľko pozitívnych skúseností, z ktorých môže čerpať. Potom to v človeku môže zmeniť myslenie až natoľko, že sa prestaneme zrazu pýtať tú otázku, ktorú som zámerne v dnešnom článku položil, že koho pokladáme za svojho najväčšieho nepriateľa... či už je to naozaj konkrétna osoba, alebo nejaká vlastnosť, ale sa postupne budeme pýtať, čo máme všetko ešte robiť práve preto, aby sme sa konečne začali zbližovať, aby sme napríklad nešetrili úsmevom, svojou energiou, tým všetkým dobrým čo obsahujeme vo svojej najvnútornejšej podstate, a ktorú ešte mnohí predsa len v sebe nanešťastie neobjavili, ale ako hovorí príslovie, čo nie je môže byť.
Dobre vieme, že možno ku komu som prechovával nejaké nesympatie, alebo ten niekto voči mne, ale po čase bolo nutné komunikovať, obyčajne človek dosiahol s takýmto individuom najlepšie výsledky, čo sa dá len ťažko definovať, že ako je to možné. Presne ako na pracovisku. Nemáš si s niekým čo povedať, lebo s každým sa nedá, ale pokiaľ sa snažíš, zápalisto pracuješ, si usilovný, poviem to tak... Boh sa postará, aby on predovšetkým premenil každú neresť, ktorá sa skrýva v tebe, možno aj v tej druhej osobe na cnosť, ktorá bude nakoniec významným spojivom medzi týmito dvoma osobami. A tie potom začnú podávať veľmi dobré výkony, ktoré postupne spôsobia zbližovanie ľudí ku sebe. To proste, čo človek cítil niečo ako rozdelené, zrazu sa začne vplyvom milosti spájať. To, čo bolo nalomené, sa začína pomaly zoceľovať, to, čo bolo nemé, bude postupne rozprávať. Najprv po častiach, a potom, ako hovorí pekná pieseň.... Ten prúd rieky slov už nezastavím....
Mnohí majú v sebe niečo nezodpovedané, ale nielen to, čo ich trápi. To sa dá od toho odosobniť, ale človeku, ktorý nemá dobré srdce, nevysvetlíme naozaj nič. A mnohí práve takí sú. Mnohí veľmi prajú neúspech práve tam, kde sa dobre darí, mnohí prajú mračná práve tam, kde svieti slnko. Ale ak to mám takto metaforicky prirovnať, pozrite.
Tam kde svieti slnko, sú potrebné aj mraky, pretože rastliny nežijú len zo svetla, slnka, a podobne, ale je potrebná predsa aj vlaha. A práve tá vlaha v spojitosti s tým slnkom dodá rastline rast a potrebné výživné látky.
Záverom teda ešte asi toľko poznatkov. Postupom času zistíš, že všetky tieto neprajnosti v podstate nie sú neprajnosti, ale to, ako som raz vyjadril v jednom článku, čo ma napadlo, a teraz to napíšem znovu, že to, čo si niekedy pokladal za obetu, to, čo ťa aj niekedy ranilo, si teraz práve dostal darom.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár