Odkedy mám čas. Áno, odkedy som slobodný, alebo neviem ako by som to mal inak nazvať, mám kopec času. Napríklad aj teraz, keď celé dni aj tak nič nerobím, a predsa zarábam si. Teraz je veľmi upršané počasie, a som veľmi zvedavý sám, že ako sa pohnem do kostola, keď svätá omša začína o piatej večer, a vonku je veľmi nepekné počasie.
Ale samozrejme, myslel som aj na dážď, a je veľmi potrebný, na polia, aby bola lepšia úroda. Odkedy mám čas na moje aktivity, cítim sa veľmi dobre. V poslednej dobe som sa napríklad spoznal s mnohými dobrými ľuďmi, s ktorými veľmi rád spolupracujem.
Veľmi netradičné myšlienky napríklad ma napadajú, keď hrám vo voľnom čase, teda skoro stále tetris. Myslím na veci, ktoré budú dopredu, a snažím sa to veľmi dobre naplánovať, aby som neostal nejako prekvapený.
Teraz mám čas. Teraz mám čas analyzovať, či mi je dobre, pri kom mi je skutočne dobre, a čo pre mňa znamená skutočné šťastie. Postupom času, ako pravidelne zarábam už nejaký ten rok musím skonštatovať, že síce si toho moc nedovolím, ale viem prečo.
Viem, že ešte neprišiel môj pravý čas, kedy chcem zrealizovať nejaké plány, ktoré nosím v hlave. Je neskutočná zima vonku, a neviem skutočne, kedy konečne bude teplejšie.
Je mnoho ľudí, ktorí mi neveria, a ktorí majú veľmi radi peniaze, a všetko, čo s tým súvisí. Tak nepriamo aj na diaľku to samozrejme viem akosi podvedome dobre vycítiť.
Zvykol som, keď napríklad len tak som bol z dlhej chvíle prejsť sa pešo mestom. Musím ale samozrejme povedať, že v našom zvláštnom meste nie je absolútne čo obdivovať, pretože je toto mesto veľmi chudobné. Veľmi chudobné duchom, plné neanonymity, čo mi napríklad najviac prekáža.
Teraz mám čas trošku pribrzdiť. Napríklad som si uvedomil niekoľko vecí.
Vždy som bol taký, že som zháňal a naháňal kamarátov do niečoho. Iste to poznáte. Ste doma, a napríklad zavoláte jednému bývalému spolužiakovi zo školy, idete po ulici, stretnete ďalšieho, samozrejme každé takéto neočakávané stretnutie je aj o slovách....
"zavolaj mi keď budeš mať čas, ozvi sa mi zajtra, alebo budúci týždeň...."
Uvádzam štrukturované situácie, ktoré sú úplne bežné. Väčšinou to ale dopadne tak, že napríklad v čase, keď sa máte stretnúť a podobne, napríklad začne pršať, potom sa samozrejme všetko ruší.
Alebo sa stane, že nemôže jedna stránka, možno je to všetko vymyslené, lebo sa mu jednoducho nechce. Nevadí. Aj to sa stáva, a ďakovať Bohu za takých ľudí. Možno by sa niečo zlé a nekalé stalo, čo by sme neskôr ľutovali, a takto aspoň neľutujeme nič, čo by sa stať mohlo.
Nemám rád tichých, nezhovorčivých ľudí. Ľudí, ktorí ťa aj tak majú na háku, a ja podobne ešte na väčšom, ako si niekto dokáže domyslieť.
Čo z toho že sa ten druhý stále len vystatuje? Nič. Žijem si svoj život, a už sa mi ani srdce nerozbúši, keď počujem nejaké plané, špatné a ohavné reči, ktoré ma veľmi otravujú. Že sa na tom nejako zvláštne zabávam, alebo mi je to veľmi po chuti a príjemné to samozrejme nemôžem povedať, ale mne je už od istej doby veľa vecí jedno.
Pochopil som že upnúť sa na jeden cieľ je veľmi nešťastný krok, pretože keď ho v konečnom dôsledku vo finále minieš, ostaneš veľmi smutný a bezradný, lebo si všetko ale úplne všetko, svoju energiu, čas, peniaze, lásku, nezištnosť obetoval pre nejaký cieľ, ktorý ťa evidentne míľovými krokmi minul.
Tak a teraz mám čas si to analyzovať v hlave a nakoniec som usúdil, že mi je takto veľmi dobre. Nepotrebujem okolo seba tuet falošných ľudí, vystačím si s pár ľudí. Nepotrebujem obtelefonovávať, že podte von, keď to nechcú.
Serieš na mňa, ja sa zachovám podobne.
Podobne myslite aj vy na to, čo som sa snažil teraz napísať. Nikomu nie je dobré sa vnucovať. Lebo obyčajne, tomu sa to neplatí, a on vôbec nestojí o našu pozornosť.
To je asi tak všetko čo som chcel dneska na záver tohto o ničom blogu napísať. Ak ma napadnp nejaké bohabojné reči, možno ešte niečo počmáram.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár