Boh prebýva v tom, v ktorom sám On chce, a v tom, ktorý ho prijme ako svojho Spasiteľa, Pána, Vykupiteľa. Toto by som tak v krátkosti povedal, ako niekto môže uveriť v Pána.
Mnoho ľudí hľadá svoju opravdivú cestu, pretože cíti, že tento život, tento svet ho nenapĺňa. Veľa ľuďom sa paradoxne žije veľmi dobre. Moc sa nemusia starať, čo si majú obliecť, pritom na Pána Boha si celý rok, ba celý život nespomenú, a ak si spomenú, väčšinou je to žiaľ, iba v nejakých posmešných urážkach a hanlivých narážkach, ktoré je previnenie proti druhému božiemu prikázaniu.
Častokrát stačí predsa tak málo. Pán Boh netlačí na nikoho, ale uvedomme si, že, ako som to spomenul tu na blogoch mojich, na viacerých fórách, Pán Boh je skutočne ten, kto ťa riadi.
Väčšina ľudí, dovolím si mierne tvrdiť, a to som dosť prostoreký, má veľmi slabé sebavedomie. Obyčajne, ako som si to nie jeden krát už stihol za nejakú dobu všimnúť, tak človek, ktorý má problémy sám so sebou, začína osočovať, ohovárať všetko, čo má súvis s kresťanstvom vierou v Boha a podobne.
Myslíte si, že inteligentný človek bude vymýšľať nejaké bezmyšlienkovité a ťažkopádne výmysly, ako obmedziť vieru v ľudských srdciach, ponížiť, zdegradovať ju na nejaké slaboduché prosté rozprávky, z ktorých ide ironický smiech? Pán Boh sa vysmievať nedá.
Písmo sväté ma dobre učí, a odporúčam viacerým, aby vo svojich životných otázkach otvárali Písmo, pretože tam nájdu odpovede na svoje zdanlivo neriešiteľné problémy. Mnohým by sa ľahšie žilo, keby uznali nad sebou nejakú autoritu.
V mojej robote som sa dobre naučil, kedy je potrebné byť ticho, a kedy sa ozvať. Ozvite sa vždy, keď cítite, že máte pravdu, a nejako snažte, teda zachovajte pokoj, kľud a rozvahu, keď sa niečo začne bezmyšlienkovite, návalovo, akoby odrazu len tak na vás sypať ako čerstvý sneh. Skúsenosť ma poučila, čo som zažil v uplynulom roku, že najlepšie riešenie je byť ticho.
V zásade sa usilujem o spravodlivosť, a som človek, ktorý ochotne pomôže, a za niečo veľmi rád poďakuje a poprosí. Keď som pýtal o niečo, v čom som sa videl ako na nižšom stupni, že mi druhí mohli rozkazovať, a doslova pľuť do očí, tak ako sa mi to stalo dnes, áno, povedal som svoje, ale ukončil som to rázne, že pre mňa je to uzavretá vec. Nech Boh sám rozsúdi.
Zbytočne sa netreba hádať s ľuďmi, ktorí vám za to nestoja. Obyčajne ich k tomu ženie, ako som dobre pobadal ich nesprávne vnímanie nejakej situácie a samotná osobná neschopnosť obstáť v nejakom, v zdanlivo riešiteľnom probléme, ktorý oni sami s radosťou označujú za neriešiteľný. Vystanoví mi logická otázka prečo. Je to jednoducho preto, lebo nechcú si priznať, že aj mladší, aj neskúsenejší môže mať pravdu, a takto nepriamo, s nie celkom jeho úmyselným činom privedie do hanby a rozpakov osobu, ktorá akože znamená viac. Tá samozrejme, automaticky sa začína stavať na zadné, a komédia je, ako sa hovorí, na svete.
Je to správne? Stojí mi niečo také púšťať sa do debaty s niekým, ktorého, dovolím si smelo tvrdiť prevyšujem svojou inteligenciou a vopred prečítaným scenárom diania? Môžem snáď zato, že jemu vek nepridáva na rozume, a v niečom som ho napokon prečil?
Písmo pozná vetu z úst Pána Ježiša, ktorý spomína, že nie je učeň nad majstra. On to síce poveda v tom zmysle, že tak, ako jeho, majstra, prenasledovali, tak tomu sa nevyhnú s najväčšou pravdepodobnosťou ani jeho učni, teda nasledovníci.
Áno, logicky, učeň nemôže byť nad majstra, pretože pre neho by to potom bola hotová katastrofa. Viete si predstaviť, žeby robotník prevýšil svojim rozumom majstra vo svojej robote? Keby mal väčšie, kvalitnejšie vedomosti ako ten, ktorý rozdeľuje úkoly? Viete si predstaviť, žeby nejaká upratovačka, ale samozrejme, mám to v najväčšej úcte, povedala nejaké rozhodujúce slovo v nejakej schôdzi riaditeľov a podobne? Ja veru nie.
Práve preto máš hľadať to, čo ťa dvíha smerom hore. Najlepší vedúci sú paradoxne tí ľudia, ktorí kedysi začínali na, čuduj sa svete na najmenšej pozíci, kde skutočne doslova neznamenal nič, nie to ešte mal nejaké rozhodujúce slovo. Taký, ktorý vie, čo je to uposlúchnuť nejaký prísny rozkaz od svojho nadriadeného, tak taký potom si trikrát premyslí, čo povie, aby nepovedal niečo, v čom ho podriadený vysmeje.
Záverom poviem možno jednu veľmi múdru vetu, ktorú som počul dávnejšie, a má veľké ponaučenie. Nikdy sa nesmej ľudom, ktorí sú dole, kým si ty hore, lebo nikdy nevieš, kedy budeš potrebovať ich pomoc, keď oni budú hore, a ty budeš padať dole.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zajkousko
31. 1.januára 2013 18:01
Bohužiaľ dnešné ľudstvo nemá svedomie, nehladí do predu, lebo by muselo pohnuť rozumom, alebo nema rozum a potom nemá čím hybať?!(ach)........filip
Napíš svoj komentár