Opíšem tu vetu, ktora ma zaujala. Znie takto:"niekedy je túžba byť niekym inym vacsia, ako sila byt sam sebou. Myslim si ze azda genialnejsie sa to vyjadrit ani nebolo mozne. Čo mi teda z tohoto vsetkeho vyplýva?
Mame prilis vela ludi, ktori sa snazia kopirovat inych zabudajuc na vlastnu originalitu, pecat ktorej potvrdil samotny Pan Boh. Prave preto mnoho z nas potlaca svoju vlastnu schopnost a mam pocit ze akokeby sa hanbil a ostychal sam za seba, ked nieco vie navyse, ma mozno kvalitnejsi napad. Je to vsetko preto, lebo sa castokrat stava akymsi tercom odmietania, dalej nepochopenia zo strany seberovnych. Potom akehosi odmietania, ktore koniec koncov castokrat vyusti do akehosi prirodzeneho vyclenenia z danej spolocnosti, komunity v ktorej zil, kde chce posobit, kde chce predovsetkym kvalitativne podporit ostatnych v tom svojom vytycenom usili proste napredovat v spolocnom dobre. Nazyva sa to ludovo cierna ovca spolocnosti. Tento skor by som povedal hanlivy vyraz sa ale zaklada na hlbokej pravde, kde niekto svojim pristupom jednoducho akosi vedome rozbija a nici tu celistvost, o ktoru sa usiluju a teda prirodzene by sa mali usilovat naozaj uprimne vsetci clenovia.
Ked sa to ale nepodari, naozaj, ako teda spominam v nadpise, nastupuje tu tuzba stat sa niekym inym. Mozno postupnymi a pomalymi, obozretnymi krokmi sa akokeby pripravit bud na odchod od skupiny, alebo v ramci tej skupiny akokeby nazvem to tak, paralelne budovat cosi, co bude postavene na nejakom racionalnejsom zaklade, kde sa najde v tom svojom ucelenejsom systeme, ktory mu mozno bude azda individualne vyhovovat najviac, a bude vediet teda prirodzene odviest aj pozadovany maximalny vykon pri mozno co najmensom stupni zatazenia, comu sa hovori efektivita prace a podobne.
Ma to ale zmysel takato tuzba byt niekym inym? Dobre vieme, ze ked clovek kdesi pracuje na lepsom poste, pracovnom zaradeni, obycajne velmi rychlo sa zacnu menit jeho doterajsie zvyklosti, a uz to nebude ten vyrecny a dobry clovek, ktoreho sme predtym poznali, pretoze uz znamena azda o cosi viac, a ta beznost, ta priemernost, ta akokeby nazval by som to stabilita ho zacala unavovat v tej miere, ze proste potreboval akusi prirodzenu zmenu, kde by pravdepodobne mohol v dostatocnej miere preukazat svoje nadanie talent, sikovnost a individualne kvality ktore doposial nepriamo musel skryvat.
Lenze tu sa skryva nebezpecenstvo, kedy clovek takto postupne straca kontakt predovsetkym so sebou samym a zabuda hned niekolko zalezitosti. Odkial prisiel. Kto bol predtym, z akych pomerov vysiel, mozno az prilis narastlo jeho doposial nizke sebavedomie, ktore si vybudoval vdaka ryxhlo postupujucej kariere, co dnes uz nie je az tak ojedinely jav.
Zaverom este cosi napisem. Ostanme tym cim sme pretoze nie je dobre predovsetkym hrat pred svetom divadlo. Kazde jedno predstavenie totiz ma prirodzene svoje ukoncenie. Nech sa vam vsetkym dari.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár