Ľutujte tých, ktorí vám chcú spraviť nejaké zlo, alebo vám ho prajú. Toto je asi hlavné motto, idea terajšieho blogu, ktorý som sa odhodlal napísať, len čo som prišiel z práce domov, takže popri obede už píšem na počítači zopár popoludňajších myšlienok.
Dneska ráno sa mi stala jedna dosť nepríjemná vec, ktorá ma mierne akokeby vykoľajila, a celý deň sa niesol v jej znamení. Našťastie nič niečo zlé výnimočné som nepobdadal na mojej práci, čomu som našťastie vďačný, pretože to už by som vnímal mierne povedané ako utorkovú katastrofu, ale našťastie, celý, živý zdravý som priletel domov. Teda autom som prišiel.
Ráno som mal teda veľmi čudný pocit. Bolo mi dosť nepríjemné, ak mám pravdu povedať, a poviem to, má to na svedomí moja predvídavosť a moja schopnosť nejako vidieť zopár vecí dopredu, ktorú pravdepodobne mám. Potvrdilo sa mi to, keď som o jednej veci pred dobrým časom písal blog, a skutočne sa mi to teraz potvrdilo. Ešte sa totiž nič neskončilo, a trochu ma to trápi, že som ostal akokeby osamotený v boji, hoci ďakujem Bohu, že mi našťastie zoslal človeka, ktorý je skutočne naplnený darmi Ducha Svätého, a z ktorého skutočne sa šíria živé plamene autentickej viery a lásky k Bohu.
Touto cestou ale ďakujem veľmi pekne za morálnu podporu nášmu duchovnému otcovi, a prajem mu veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania a vyjadrujem vďaku za jeho kázne plné optimizmu, biblickej a životnej múdrosti, lebo takto ľahšie viem chápať mnohé veci, ktorými som si prešiel nedávno. Mal som pravda jeden veľký problém, ktorý keď dosiahol svoje naplnenie, vedel som že už je koniec, a že niet cesty späť, a tak som chcel.
Ale raz darmo. Odkazujem ti, čo si si navaril, to si aj zješ. A to viem, že skôr či neskôr. Bol som asi niečo cez pol hodinu s jedným človekom, o ktorom, viem, že ma nemá rád, a myslím si že mi praje všetko zlé. Domnievam sa až tak do krajnosti, že som celkom presvedčený, žeby ma dokázal utopiť v lyžičke vody. Ja prajem všetko dobré, veľa zdravia, šťastia, ale nebol som vôbec pokojný. Nemám pocit, že je všetko kóšer. Ťažko sa mi to aj opisuje, pretože to nechcem veľmi prezrádzať, ale bol som maximálne znechutený.
Touto cestou ale ďakujem veľmi pekne za morálnu podporu nášmu duchovnému otcovi, a prajem mu veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania a vyjadrujem vďaku za jeho kázne plné optimizmu, biblickej a životnej múdrosti, lebo takto ľahšie viem chápať mnohé veci, ktorými som si prešiel nedávno. Ak mám byť skutočne úprimný, a keď sa vrátim dozadu, tak na toho druhého človeka, už pohľad na neho mi vyvoláva maximálne znechutenie. Pripadá mi to, ako keby, poviem skutočne pravdu, veľmi som sa sklamal, a vlastne už to nechcem ani vrátiť späť. Nechcem byť nejaký absolútny negativista a všetko akosi zámerne vidieť len v nejakých čiernych farbách, avšak, moje zdanie, čuduj sa svete, nikdy ma doteraz neklamalo, a ukazuje sa ako pravdivé.
Neviem či ste niekedy zažili situáciu, keď ste mali nejakého, no nazvime to veľmi mierne neprajníka, ktorý vám poriadne znepríjemňoval život. Nemuselo by to byť hneď zakaždým nejako okato, ale proste ste mali pocit, že to hraničí so šikanovaním. Už som o tom písal. Ľudia, ktorí to zažili, majú častokrát veľmi nepríjemné skúsenosti, a už ako keby zo zvyku zvyknú kadekoho upodozrievať z nejakých nekalých úmyslov, ktoré žiaľ, nie sú pravdivé. Nevedia sa z toho vymaniť, pretože prvotný nepríjemný zážitok, strach, prenasledovanie bolo predsa len o čosi podstatne silnejšie, ako nejaká prvotná dôvera.
Veľmi sa čudujem, že takýto ľudia, môžu aj veriť v Boha, majú vlastne veľmi skazený život, a po celý čas sa len akokeby hľadali. Videl som to paradoxne na sebe. Zamyslel som sa, že či by som vedel nejako podrobne a plasticky opísať to, čo opisujem, keby som to v takýchto zreteľných kontúrach nezažil. No ak mám povedať pravdu, asi ťažko. Všetko vychádza zo skúseností.
Mám skutočne skúsenosti, že najnepríjemnejší ľudia sú takí, ktorí sú navonok naopak, veľmi milí, príjemní, akísi ústetoví. Panáčku, ale keď si pomyslím, ako som to vysvetlil jednej žene, koľko lesti sa skrýva v tom človeku, o ktorom mala celkom inú, a pravdu poviem, mala celkom mylnú predstavu, dostal som skutočne strach.
V tomto prípade by som bol veľmi rád, keby to nebola pravda, a keby ma zdanie skutočne klamalo. Čo by som dal zato. Avšak pravda je taká, a to poviem verejne tu na blogu, vychádza z neho veľmi zlá energia, a nikdy som sa necítil dobre v jeho spoločnosti. Mrzí ma to skutočne, ale je to tak. Viac krát som hľadal dobrovoľne, sám od seba cestu späť, ale bezvýsledne. Pravdepodobne sila ega nedovolí prekročiť vlastný tieň svojej úbohosti, ktorú paradoxne vlastníme všetci.
Končím. Vyjadriť týmto blogom chcem azda len to, že verte skutočne v Boha, verte v silu svojej osobnosti a ďakujte Bohu za tú vnútornú silu, ktorou prekonávate každodenné prekážky, a ďakujte za ľudí, s ktorými to má zmysel niečo vykonať. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár