Iste poznáte jedno známe porekadlo, a síce, kamaráti buďme, dlhy si plaťme. Táto starodávna múdra veta by mala byť pre nás mementom vždy, keď niekomu niečo dlžíme.
Nemám rád nepoctivých ľudí. Pravda je taká, že mnohí ľudia zneužívali až donedávna moje veľmi mäkké srdce, ale na druhej strane, som veľmi rád, že som mäkký pretože iný ani neviem vlastne byť, ak sa mám pravdivo priznať.
Poviem k veci, čo sa mi stalo, beriem si z toho ponaučenie, a teraz sa dobre zamyslite nad mojimi slovami.
Prišiel za mnou kamarát, či mu nepožičiam 10 euro. Reku jasné. Dal som mu moje posledné, ktoré som mal pri sebe. Pravda je taká, že na druhej strane, ani som sa nezamýšľal, či mu mám požičať, alebo nie. Proste vďačím veľmi za dobrú kresťanskú výchovu, a v duchu kresťanských poučení z Písma Svätého, že kto ťa prosí daj, a podobne, ako sa to dočítame v Novom Zákone, som neváhal požičať. Od toho času som síce nazbieral viac, ako len 10 euro, takže ma to nejak netrápi. Lenže, prešla doba, a nevrátilo sa mi nič. Ostal som stáť pred veľkou dilemou, odpoveď ktorej môžem hľadať jedine v Písme Svätom.
Vystanoví mi ale otázka. Budem mať nejaké zásluhy, keď mi ich vráti, keďže ich očakávam? Nejedná sa pravda o nejakú sumu, ale na ňu som musel tiež podať nejaký ten výkon. Rád by som mu ich ponechal, avšak dozvie sa ďalší, ďalší, o mojom dobrom srdci, a potom čo budem robiť?
Teraz ledva, je síce piatok, ale pondelok ledva čakám, kedy mi príde výplata. Ani sa nepýtajte koľko, lebo je toho síce nie málo, čo som ale na druhej strane celkom spokojný, nemôžem povedať nič zlé, som veľmi šťastný, avšak.... robím podľa zmluvy posledný mesiac.
Minule som sa pri modlitbe zamyslel, kde sa podela spravodlivosť. Ja veľmi v modlitbe Pánu ďakujem, že asi nadprirodzeným spôsobom, v tejto ťažkej ekonomickej situácii, v akej sa celé slovensko a mnohí ľudia ocitajú, sa našlo pre mňa niečo od novembra opäť. Avšak polovica januára je žiaľ, nenávratne preč, a mne ostávajú presne dva týždne, kedy sa mi končí zmluva na mojom pôsobisku.
Neviem čo robiť. Píšem tento blog, aby som tiež mnohých blogerov vyzval ku modlitbe sv. ruženca, ku litániám ku sv. Charbelovi, libanonskému svätcovi, ktorého si ctím, a teraz sa ku nemu modlím deviatnik, aby.... ako to napíšem, aby nejako zariadil svojím mocným orodovaním u Pána, aby som ostal v mojej doterajšej práci, poprípade, aby sa našlo nejaké alternatívne riešenie.
Som si vedomý a viac než istý, že pecka, nejaké veľké prekvapenie, nejaké veľké zadosťučinenie, niečo mega super fantastické príde zvyčajne po dlhej chvíli čakania. Vysvetľujem si to tak nejak, že Pán Boh skúša nejako našu vernosť, či vieme obstáť aj vtedy, keď sme napätí, či dokážeme aj sami od seba, ale na druhej strane s úplnou odovzdanosťou Jemu samému, Pánovi neba a zeme niečo zveriť, aby zariadil tak, aby to bolo nám na úžitok, a plus v očiach Pána.
Dávajte veľa, dajte aj všetko čo máte, ale nezabudnite, že spravodlivosť je aj to, že to dostanete nazad. Mnohí si pravdepodobne zle vysvetľujú mnohé evanjeliové state. Ja osobne by som nikdy nechcel byť nikomu nič dlžný. Opačná situácia nastáva, keď vám váš dlh samotný človek, ktorému dlžíte odpustí.
Je to veľké gesto. Avšak, je to výzva k tomu, aby sme dokázali vrátiť to, čo sme si požičali od svojich známych. Nikdy si nenechávajte dlžoby na posledné miesto, a všetko radšej vyrovnajte včas.
Ako dozaista, aj môj nadpis, týmto zachránite pred nešťastným mnohých ľudí. Naučíte ľudí, aby si vedeli vážiť všetko, čo vám niekto dá, aby sme sa vedeli celkom dozaista držať takýmto pokorným spôsobom niekde v úzadí, a príliš sa neukazovať okato na verejnosti s tým, čo máte. Veď čože sa môžem chváliť s niečím, čo som aj tak dostal ako nezaslúžený dar od Pána Boha, a teda všetko pochádza z jeho dobrotivej ruky.
Keby ľudia si uvedomovali, že mnoho vecí majú nezaslúžene, majú ako nezaslúžený dar od Pána Boha, a keby sa k tomu aj tak stavali, že budú uprednostnovať iných, viac sa modliť, viec veriť, dúfať, dôverovať Pánovi, uvidíte, ako by sa mnohým duchovne, duševne darilo.
Ale samozrejme.... sú to moje úvahy, no také, ktorých zmysel som pochopil po mnoho prežitých udalostiach, ktorých význam... chápem až teraz. Po roku, po dvoch, po možno viacerých.
Prajem všetkým dary Ducha Svätého, nech vás napĺňajú. Všetci sme nádoby, ktoré by sme mali túžiť čoraz väčšmi, aby aj nás naplnil Duch Svätý všetkým potrebným, čo potrebujeme. Môžme si položiť na záver otázku. V ktorej stati Písma Svätého som sa našiel? Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár