Dobre vieme, že súčasná doba je veľmi zasiahnutá materializmom, konzumizmom do tej miery, že človek v podstate má jeden jediný cieľ. Presne tak, ako to hovorí poučka zo základov ekonomiky, že cieľ podnikania je dosiahnuť zisk. Zisk pre seba, na seba, pre vlastnú potrebu, pre vlastnú spotrebu, proste robím všetko preto, aby moja práca v podstate odzrkadľovala moje viac menej túžby po niečom, čo som si zaumienil, a teda ako pracovitý človek viem, že potvrdzujeme staré príslovie, že bez práce nie sú koláče.
V tomto duchu mnohí teda naozaj mnohí pracujú, a tí, ktorí nie sú márniví vedia, že treba si odložiť na horšie časy, ktoré reálne môžu prísť hocikedy. V každom človeku v podstate evokuje potreba niečoho, aby som mal dostatok, pretože človek, ktorý cíti nedostatok s niečím, takému človeku vznikajú nejaké potreby, ktoré potrebuje naplniť.
Problémom je, že človek aj dosiahne niečo, ale nie je spokojný. Kde teda je ten vrchol a tá méta, aby človek naozaj dosiahol to, po čom túži.
Ako teda sme si zvykli, hodnoty sa nedajú vyčísliť, a mnohí ani nevieme, že síce môžeme sa mať luxusne, ešte to neznamená, že človek je šťastný. Väčšina ľudí naozaj poctivo pracuje, a vie veľmi dobre, za čo vlastne robí. Aká príde odmena za tú vynaloženú snahu. Ani nie tak prácu, pracovať je normálne, ale nie je práca ako práca.
Mnoho ľudí zneužíva dôverčivosť ľudí, najmä tých, ktorí, ľudovo povedané, v živote máločo dosiahli, alebo nedosiahli takpovediac nič. Pojem nič ale neznamená, že sa nesnažia, ono to v podstate ťažko dokázať, že niekto nič nerobí. Mnohí majú nadanie ale nedokážu ho naplno rozvinúť, pretože tento svet to predsa nepotrebuje.
Tento svet nepotrebuje počuť o akýchsi duchovných hodnotách, napríklad takých, ktoré sú zaznamenané v písme svätom, biblii.
Ako kresťanovi, ktorý mal od bohoslužieb (svätých omší) dvojmesačnú pauzu, som zreteľne cítil, že toto je život, ktorý v podstate by som nikdy nechcel viesť. Bez omší, bez Boha, tam človek naozaj nachádza akýsi pokoj. V podstate, ak sa mám priznať ľudsky, ani neviem, ako som strávil ten čas. Ak sa mám osobne vyznať, pre mňa to bolo hrozné obdobie, pretože mal som veľmi veľa práce, a taktiež kostol mi pomohol oddýchnuť si, zmeniť proste to prostredie, v ktorom je človek vystavený istému tlaku, čelí mnohým nepríjemnostiam.
Taký ktorý neviem v podstate definovať, a takto je to správne, pretože on sa definovať nedá ani, pretože ten pokoj nepochádza z tohto sveta, Sám Ježiš hovorí, že pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale nie taký, aký tento svet pozná, ktorý nevyznáva dchovné hodnoty, a je zameraný na niečo inšie, na niečo, v čom človek v podstate ani šťastný nie je.
Nazval by som to niečo ako nejaké preživanie. Ono človek v podstate si užíva, pozná nejaké partie, priateľov, má akési vonkajšie naplnenie, o ktorom v podstate nepochybuje, ale to je asi tak všetko.
Záverom poviem to, že na vyváženie telesných potrieb je nutné zasiahnuť aj do duchovných potrieb, ktoré síce človek na prvý pohľad nevidí, ale vie, že práve prostredníctvom nich dosahuje naplnenie a dostáva to neviditeľné. Šťastie, lásku, milosť, pokoj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár