Na úvod sa chcem poďakovať Pánu Bohu, že bezprostredne po skončení predchádzajúcej práce, som si našiel novú prácu, skôr mi bola ponúknutá dobrovoľnícka práca ošetrovateľa v nemocnici. Vnímal som to skutočne ako riadenie božie, pretože som sa veľmi intenzívne modlil v poslednom čase na úmysel, aby ma Pán nenechal bez práce. Všetko som to zložil do modlitby a viete čo? Ono to skutočne funguje. Pre tých, ktorí sa radi vysmievajú Bohu, že neexistuje, prípadne je to len prísny sudca, tak odkazujem, aby otvorili svoje zamknuté srdce Kristovi, ktorí im daruje svoj pokoj.
Za tie necelé dva týždne, čo som tam, som sa veľmi veľa naučil z praxi práce zdravotníka. Naučil som sa napríklad praktickej empatii ku chorým, pretože oni tú morálnu pomoc a potechu skutočne potrebujú. Pozerať sa na utrpenie ľudí, ktorí utrpeli nejaký úraz, nie je skutočne nejako príjemné, pretože s krvou sa stretávam momentálne deň čo deň, ale pravda je taká, že na všetko sa dá zvyknúť. Na oddelení, kde praxujem sa mi skutočne páči. Uvediem hneď preto teraz aj niekoľko dôvodov.
Poznáme ľudí, ktorí veľmi radi rozprávajú o nezištnej pomoci svojim akože blížnym. Pojmom blížny označujú človeka, s ktorým ho nespája nič pokrvné, a v praxi je to pre neho úplne cudzí človek. No keď príde, ako sa hovorí na lámanie chleba, ostáva takýto človek nemilo prekvapený, a častokrát sme práve toho svedkami, že od tejto situácie sa vtedy nečakane, ale na druhej strane vôbec nie prekvapivo začne stavať akože bokom, a tvári sa, že sa ho daná situácia akosi netýka.
Aj v katolíckych periodikách máme možnosť dočítať sa mnoho pekných, hodnotných myšlienok, obsahom ktorých je sebadarujúca sa láska ku našim bratom a sestrám. Súhlasím plne s týmito myšlienkami, avšak dajme si otázku. Ak som veriaci, ak som aj neveriaci, skutočne mám nezištné úmysly, okrem toho, že za svoju prácu, ktorou náplňou je celodenná starostlivosť o chorých, bezvládnych? A nie sú to starí ľudia, sú to mladí, v strednom veku, ktorí sú trebárs krátkodobo nejako paralyzovaní a odkázaní na cudziu pomoc, pomoc zdravotných ošetrovateľov.
To momentálne vykonávam aj ja. V praxi si teraz na vlastnej koži skúšam, čo je to vidieť brata a sestru v Kristu Pánovi. Pomáhal som ošetrovať jeden prípad muža, ktorý mal 100 percentné podliatiny a modriny, zranenia na celej ruke od ramena po zápästie.
Keď som ho preväzoval pri nemocničnej posteli, nebolo mi všetko jedno. Zrazu vtedy mi napadla myšlienka. Položím si preto teraz niekoľko otázok, ktoré veľmi súvisia s tým, kde momentálne pracujem, a čo ma napĺňa ozaj šťastím. Neskúša ma vari teraz Boh? Neošetrujem azda teraz práve samého Pána Ježiša Krista?
Keď to poviem tak pateticky... Mám srdce? Ak vidím že druhí urážajú svojím konaním, možno aj neúmyselne Pána Ježiša... som skutočne apoštolom Jánom, ktorý stál verne pod krížom s Matkou Pannou Máriou? Teraz dá sa povedať, že som zažil v krátkom časovom slede toľko udalostí, ktoré ma potiahli opäť kdesi preč, že som skutočne šťastný. Nepotrebujem už momentálne si klásť teoretické otázky, na ktoré mi málokto vie dať odpoveď. Teraz predsa prakticky viem, čo sú to skutky telesného milosrdenstva, a som veľmi šťastný.
Vždy som bol humánne nasmerovaný, exaktné vedy boli pre mňa veľkou neznámou. Trápil som sa na škole s matematikou, fyzikou, a čo ja viem čím. Teraz momentálne riešim iné, akési zložitejšie životné rébusy, a predsa cítim, že skutočne Pán ma naplňuje šťastím, a ja chcem o tom svedčiť tu na internete. Nechcem si to nechať len nejako pre seba. Nechcem byť nejakým egoistom, že zhrabnem všetko dobré od Pána, keď mi niečo udelí, a nepodelím sa o tom s nikým. Nechcem si to nechať pre seba, a preto s radosťou vám to všetkým oznamujem.
Záverom zhrniem niekoľko myšlienok. Žime skutočne pre prítomnosť, a tešme sa zo života, ako som to písal niekoľkokrát. Iba človek, ktorý sa dokáže povzniesť aj nad ľuďmi, ktorí mu znepríjemňujú život, ako sa to dostáva teraz mne, dokáže sa od toho odosobniť a napriek tomu pevne veriť v Pána Ježiša, ten by nemal byť, aspoň v to pevne verím a dôverujem, zahanbený naveky. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Boh je ku každému láskavy, pomôže a vypočuje každého, kto ho o to prosí a práve modlitba v týchto dňoch ma veľku váhu a účinnosť....
v posolstvách, ktoré prúdia z neba pre nás ľudí, dokážeme modlitbou zmierniť dopady Zla, ktoré útoči intenzívne na naše duše
doba, ktorá nas čaká bude snáď skúškou celého ľudstva, tu sa nakoniec vytriedi plevel od zrna....
práve teraz by sme si mali uvedomovať dary Boha Stvoriteľa a tou je dar slobodnej vôle, dar rozhodovania a dar dobrého úmyslu...
kresťanskýn prístupom dokážeme toho ešte veľa napraviť a stáť tak pred samotným Bohom v stave milosti....
filip