Vreskot000
14. 11.novembra 2012 19:09
Učiteľ, kde bývaš? Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Jn 1,38 II
Je to veľmi zvláštne, ale v súčasnosti pracujem takmer v čisto ženskom kolektíve. Mám z toho skutočne radosť. Presne tak, ako som to opisoval v mojom predchádzajúcom blogu, môžem skutočne vďačiť za všetko.
Priznám sa vám s jednou vecou. Dnes sa mi extrémne nechcelo do kostola. Mrzí ma to, hoci som nakoniec samozrejme bol, ale vôbec som sa nesústredil. Ale tiež som sa stretol s mojou bývalou profesorkou zo strednej školy. V poslednom čase je toho na mňa akosi fakt veľa. Ale teší ma to, že mám prácu, aspoň načas, ktorá je výnimočná tým, že ma aj baví, a že to mám pravdupovediac v krvi. Ozaj za veľa vecí môžem ďakovať.
Dneska by som sa chcel povenovať jednej téme, a síce jednej myšlienke, ktorá len akosi odrazu ma napadla. Raz darmo. Najbohatšie myšlienky človeka napadajú úplne náhodou. Len na okraj poviem jeden super žart. A síce. Viete, ktorou vetou sa začína najlepší piatkový večer? .... dnes nepijem.
No dobre, dosť bolo žartu. Teraz, pravda som ovplyvnený aj v mojich myšlienkach mojou aktuálnou prácou, ktorá ma skutočne napĺňa. Okrem toho, že si uvedomujem že mi ju azda sám Pán Boh poslal.
Už na škole, keď sme sa na vodičskom školení učili okrem iného aj zásady prvej pomoci, a vlastne zásady prvej pomoci pri každej príležitosti, keď vidíme, že treba pomôcť, teraz ma napadlo hneď niekoľko myšlienok, ktoré veľmi úzko súvisia aj s kresťanstvom a duchovným životom človeka.
Duchovný život človeka, ako sa niektorí dosť mylne nazdávajú, vôbec nespočíva v nekonečne dlhých modlitbách, a neviem čoho ešte. Nechcem vysloviť kacírske myšlienky, ale keď sa pozriem na človeka, hneď viem, na čom som. Azda od Pána Boha mám nejakú rozlišovaciu schopnosť, či to dotyčný myslí skutočne úprimne, alebo to len nejako skvelo hrá nejaké divadielko pred ostatnými. Nedá sa to nazvať pokrytectvom, pretože neviem celkom isto, či nemá predsa len nejaký dobrý úmysel, ale pravda je, že veľa ľudí robí aj mnoho dobra v nejaký svoj prospech.
Pochopím aj ľudí, ktorí neveria v existenciu Boha. Za tých sa treba intenzívne modliť, aby čím skôr v Neho, v presväté Meno Ježiš uverili, pretože len v jeho mene dosiahnu odpustenie a večnosť. Som o tom na betón presvedčený, už len preto, čo vidím okolo seba, ako všetky udalosti, ktoré ma stretajú, zisťujem, že určite nemôžu byť dielom náhody. Povzbudzujem vás všetkých tu na internete, verte evanjelium! Verte v Boha! Nehanbite sa svedčiť o Bohu predovšetkým svojimi schopnosťami v pomoci k druhým, vzájomnej empatii, a uvidíte tú mnohosť milosti, ktorá sa na vás bude sypať jedna radosť.
Áno, aj ja chcem položiť Pánu Ježišovi otázku, ktorá čím viac a viac chce prehĺbiť a podnietiť väčší a väčší záujem spoznávať Ježiša všade tam, predovšetkým, kam si to On želá. I ja túžim dostať odpoveď v mojich modlitbách... "Poď a uvidíš".
Pýtajme sa aj my čoraz častejšie. "Učiteľ, kde bývaš. Kde je tvoj dom? tvoja vlasť?". Je veľmi zaujímavé, že moc ani nerozmýšľam, že keď vidím starších ľudí, ktorým ostáva nejaký čas ešte tu na zemi, čo bude potom s nami. Spomenie si niekto na náš? Rád by som veľmi bol, keby práve vtedy mi ukázal a dovolil vstúpiť do svojho príbytku práve Ježiš, pretože naša celá životná púť je jedna jediná otázka. Neustále sa pýtať, kde je naša vlasť. Kde býva Ježiš. Nie preto, žeby sme to náhodou nevedeli, že je to nebo, ale preto, aby sme sa tešili, že síce poviem dosť odvážne myšlienky, ale niekedy smrť je naozaj akokeby vyslobodením človeka sprostred tohoto sveta.
Teraz budem citovať z biblickej knihy Múdrostí...." Duše spravodlivých sú v Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne.
Nemúdri sa nazdávali, že sú mŕtvi, za nešťastie pokladali ich smrť
a ich odchod od nás za záhubu. Ale oni sú v pokoji. A hoci vočiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Po krátkom utrpení prijmú veľké dobrodenie, lebo ich Boh skúšal a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v peci, a prijal ich ako celopalnú žertvu."
Pevne verím, že tak, ako mi káže veriť Božie slovo v tieto posvätné pravdy, ktoré sa dočítam v biblii, tak o tomto nesmiem pochybovať. Vzdávam Bohu vďaku za Jeho Slovo. Vzdávam skutočne vďaku za všetko. Za to, že mi zoslal prácu práve vtedy, keď som už ani vôbec nedúfal. Za to, že na orodovanie sv. Tadeáša a sv. Charbela, libanonského svätého, pomohol mi, uľavil mi od duševných bolestí, ktoré viac ako pol roka boli mojimi nepríjemnými spoločníkmi. Na veľa fyzických utrpení sme už našťastie dokázali vynájsť kadejaký liek. Na veľa chorôb sme úspešne dokázali včas zareagovať.
Prosím Pána, aby čoraz viac zosielal medzi ľudí múdrych a statočných lekárov, ktorý s láskou sa budú starať o ľudské telo, ktoré síce je poznačené kadejakými neduhmi, bolesťami, jazvami, modrinami, zlomeninami, otvorenými ranami, vredmi a neviem čím, no nakoniec vstanú z mŕtvych telá skutočne dokonalé, sväté, krásne, neporušené, ktoré od toho času už len ustavične budú Boha chváliť, zvelebovať a oslavovať. Ak by som sa len myšlienkovo vrátil k môjmu februárovému blogu, tak opäť len zacitujem z listu sv. aspoštola Jakuba. "hľa, blahoslavíme tých, ktorí vytrvali..." Jk 3,11
V nasledujúcom blogu sa povenujem o nesmiernej sile svätého Kríža a o najväčšej pomoci, vtedy, keď si ctíme Najsvätejšie Meno, meno Ježiš. Pochválený buď Ježiš Kristus.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
veľmi pekné myšlienky.....filip