V dnešnej tretej časti by som sa tiež rád dotkol mnohých otázok, prípadne by som si opäť chcel zafilozofovať nad niektorými životnými otázkami, tým, čo ma zaujíma a je to skutočne prospešné pre človeka. Takých vecí, objasnenie ktorých práve môže pomôcť k čoraz lepšiemu pochopeniu mnohých nejasností.

Minule ma opäť napadli zopár súvislostí, a bol by hriech, keby som to tu na blogu ihneď nerozobral. Aspoň z môjho pohľadu. Minule som spomínal, že pracujem ako ošetrovateľ. Musím skutočne uznať, že sa mi naozaj zlepšila výrazne moja pamäť, pretože pravda je taká, že mnohé veci som zabúdal. Dnes, keď sa tak obzriem dozadu, po mojich presne dvojtýždňových, no ako takých skúsenostiach môžem naozaj potvrdiť, že táto moja skúsenosť mi dala už skutočne mnoho odpovedí na moje otázky.

Pravda je taká, že keď sa mi stalo, že som začal uvažovať nad niektorými spirituálno duchovno abstraktnými pojmami, a v momente by som chcel ešte zachrániť nezištne aj Gagarina z vesmíru, som si uvedomil, že ku šťastiu netreba skutočne veľa, a mnoho vecí si len namýšľame.

Poďte a uvidíte. Tak znela odpoveď Pána Ježiša, keď sa ho vypytovali, kde býva. Dajme si opäť otázku. Musím na dosiahnutie svätosti podávať skutočne nadpriemerne veľké úkony? Sú skutočne veci, ktoré Boh od nás podľa mňa vôbec nechce, a veľa vecí si len myslíme, že je to pravda. Teraz dopoludnia som čistil orechy už na vianoce. Mysľou mi prebehlo skutočne mnoho a mnoho vecí. Niektoré som zaradil medzi podstatné udalosti v mojom živote, niektoré za menej podstatné, a tak sa k nimi aj staviam.

Pevne verím v silu kríža. Avšak v súčasnosti sa stretávam s takými pacientami, pri ktorých sa bojím Pána Boha o čokoľvek prosiť, a uvedomujem si, že mnoho vecí som si až príliš pripúšťal k srdcu. Mnoho vecí, ktoré som zažil, mnoho, veď to možno poznáme, koľko bolo tých žabo - myších vojen, ktoré sme zvádzali. Pre nás mali význam. Veľký. Avšak neuvedomovali sme si, že zatiaľ, čo sme chceli lacnú bižutériu, prehliadali sme možno vedome, možno nevedome perly okolo seba.

Horári, hubári mi isto dajú za pravdu, že možno najviac hríbov sa nachádza pod napadanými listami, možno aj v blízkosti nejakého hnoja. Stačí len odhrnúť niečo, a máme pekný hríb. Táto skúsenosť z prírody môže slúžiť ako príklad v našom duševnom boji, keď často nechápeme silu našej osobnosti, lebo nemáme hneď to, čo chceme.

Pochopil som, že niektoré momenty od Boha, ale vlastne veľa vecí, udalostí v živote, aj sklamaní, aj výsmechov na našu osobu sú nám vlastne celkom prospešné. Myslíte si, že je to bláznovstvo?

Uvediem niekoľko príkladov. Už v škole sa nám stávalo, že sme nedávali na hodinách pozor. Pozerali sme častokrát vonku kdesi inde, ako na vyučujúceho. Čo pochopiteľne, učitelia nemali radi. Zvyčajne nás upozornili nato, aby sme sa prestali pozerať von, a sústrediť sa na jeho slová, aby sme si čo najviac zapamätali, pretože viac mi to možno učiteľ, z mojej viny, nezopakuje, a potom je zvedavý, ako dopadnem na skúšaní, či pri písomke.

Aplikujem si tento scenár do duchovného života, a pozrite. Zisťujem presne to isté. Boh mi neustále pripomína, aby som dával pozor len na neho. Najväčší akože kamaráti ma sklamali, hoci im to vôbec nedávam za vinu, lebo nikto mi nič nikdy nesľuboval, ani neprisahal. Sklamú nás mnoho vecí. Otázka je, ako sa na to dívame, a aký máme reálny pohľad na život. Berme to ako skúšku.

Nikdy si nič od nikoho nesľubujme. Paradox je, že keď ideme na istotu, vždy sa vyskytne nejaká nepredvídateľná vec, ktorá nás môže potom nepríjemne zaskočiť, a zase budeme hľadať chybu vo všetkom. V Bohu, že zase nás sklamal, potom v tom kamošovi, že sa na nás vykašľal, ale že my sme mohli mnoho vecí riešiť s chladnou hlavou, uvedomiť si, že nie sme lámači rekordov, ale obyčajní ľudia, ktorí nerobia proste zázraky, to nás už nenapadne.

Mám rád veľmi žalm Pán je môj pastier, nič mi nechýba. I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť, lebo ty si so mnou, Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.

Kto má záujem, je ctiteľ pravého Boha, hravo si môže v žalmoch vyhľadať tento text, ktorý je v prostredí duchovného sveta sa radí medzi tie obľúbené, a také, ktoré si človek hravo zapamätá.

Mnoho ľudí sa bojí novej výzvy, len preto, lebo ho brzdí minulosť. Mnoho ľudí, ale priznajme sa aj my, priznám si to aj ja, očakávam ako keby ešte tak podvedome nejaké zadosťučinenie za nejaké minulé moje obety, pričom si vôbec neuvedomujem, že začala nová doba môjho života.

Na záver týchto mojich úvah, by som chcel len v krátkosti zhrnúť niekoľko hlavných myšlienok v mojom blogu. Ceňme si ľudí okolo nás, a ďakujme aj za dobrých, i tých menej príjemných ľudí. Nikdy neviete, či nás Boh neskúša práve cez nich. Môžeme mať plné reči o tom, aký sme pokorní, keď pri najmenšom iskrení vybuchneme ako jadrová elektráreň. Potom kde sú naše reči?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
missrebellious28  17. 11. 2012 21:40
Máš správne názory...už dlho som nevidela niekoho takto sa vyjadriť a hlavne, že je to pravdivé
Napíš svoj komentár