Pridávam deviaty článok v poradí. Dneska by som sa chcel v tejto biblickej pasáži povenovať kus matematike, filozofii, resp, poukázanie na to, ako nikoho netreba posudzovať, keď niekoho bližšie ešte nepoznáme, a že v každom jednom z nás môže driemať kúsok geniality, o ktorej možno nevieme.

Už dlhšiu dobu s kamarátom vedieme veľmi dobré debaty. Pripadá mi to niečo ako grécka škola. Kto študoval aspoň nejaké tie základy filozofie, koho to trošku baví, vie s istotou, o čom hovorím. Pre istotu to teraz sčasti priblížim.

Existuje rôzny druh učenia, jeden z nich praktizujem aj ja. Je to učenie na spôsob rozhovoru v rámci turistiky, nejakej prechádzky a podobne.

Z filozofie som sa čo to dopočul o rôznych filozofoch, ktorí skutočne oplývali veľmi geniálnymi myšlienkami. Vždy ma fascinoval abstraktný svet, v ktorom si len niečo predstavujem, ale nie je to nič konkrétne. Nikdy ma nepriťahovali exaktné vedy ako matematika a podobne.

Filozofi svojich žiakov vyučovali rôznymi spôsobmi. Medzi najlepšie patria tie, keď učiteľ zoberie na nejakú vychádzku dlhšiu žiakov, a učivo im vysvetľuje. Dosť veľa sa dá zapamätať, mám to overené. Skvelý príklad pre dnešnú motiváciu žiakov.

Isto neviete, ako vznikla Pytagorova veta, a kto ju vymyslel. Logicky napadne Pytagoras. Áno, je to pravda, ale on vlastní len doslova patent. Pytagorovu vetu, ako vieme, alebo nevieme, vyslovila negramotná žena, z ktorej to doslova Pytagoras vytiahol. Tu by som sa rád pristavil, a poukázal na mnoho vecí, na ktoré som teraz prišiel.

Áno, bola to negramotná žena. V súčasnosti je in, moderné, keď človek všeličo vie. Keď ohuruje niečím. Takíto ľudia sa enormnou rýchlosťou dostávaju do popredia medzu druhých, a razom sa stávajú uznávaným osobnosťami. A na druhej strane nechápeme ľudí, ktorí nemajú záujem sa učiť. Už vopred odsudzujeme ľudí, ktorí keď sa nestotožnia s našimi myšlienkami, našim akokeby svetonázorom, už ho považujeme za akéhosi odpísaného a takého, ktorý nám nerozumie, nechce rozumieť, s ktorým sa netreba pre istotu ani baviť, lebo to považujeme za stratu času. Je to predovšetkým len na našu škodu. Zvykneme podceňovať niekoho, len na základe našich elementárnych vedomostí, že niekto nevie kvalitatívne na podobnej úrovni, ako my, poprípade, ako je normálne.

Nie každý je schopný byť vzdelaný, a nie každý má nato, aby mal desať titulov pred menom a za menom. Avšak Pán Boh to veľmi dobre vymyslel, keď človek prišiel na to, že nie je dôležité byť vzdelaný, ale dôležité je byť múdrym. O tomto ma uisťuje aj Písmo sväté, ktoré spomína, že bohabojnosť je počiatok múdrosti, a múdro robia všetci, ktorí ju pestujú.

Vo svete máme ale veľa paradoxov. Máme geniálnych učencov, ktorí na druhej strane boli veľmi zatrpknutí, a neverili v Boha. Také úžasné dary dostali, ale čo je žiaľ len na škodu, nenašli v sebe dar viery. Je zaujímavé, že človek, ktorý skutočne nemusí mať ani základné vedomosti, aj z dejín vieme, že úplne napríklad pochopili, čo je to viera v Boha. Poznáme prípady ľudí, ktorí na jednej strane boli negramotní, na druhej strane takým vysokoprofesionálnym, ale pritom veľmi jednoduchým štýlom dokázali existenciu Boha, že schovali do vrecka najlepších učencov.

Raz darmo. Keď Pán Boh chce, Jemu nezabráni nik. Ani šírka, ani dĺžka, ani mohutnosť, ani osamelosť ma nedokáže vytrhnúť z náručia Pána, ktorého si uctievame a veríme.

Mnoho ľudí sa vysmieva, že veriaci su naivní, a veriť v Boha je totálny nezmysel. Veľa ľudí nechápe, prečo niekto verí v Boha, keď v živote okoštuje len to zlé, evidentne sa mu nedarí, ale predsa niečo tajomné vo svojom živote ho nejako napĺňa, a povzbudzuje. Áno, v najširšom slova zmysle je to sčasti akosi nepochopiteľné, ale len akosi. Človek, ktorý má dar rozpoznať dobré od zlého, ktorý verí aj v nemožné, ktorý verí v zázrak, napriek tomu, že všetky možnosti sú vyčerpané, takého možno nazvať múdreho.

Ako ďalší príklad, že netreba odsudzovať jednoduchých ľudí je fakt, že už na príhovor mnohých svätých sa zázračne vyzdravili ľudia, kde skutočna skončila medicínska veda, kde bola na kolenách. Sú skutočné prípady, kedy umierajúci človek vďaka sviatostnému zaopatreniu záhadným spôsobom bol vyliečený, a dodnes mu nič nie je, hoci od smrti ho doslova delilo pár hodín. Vážne si myslíte, že Boh neexistuje? Je zahanbujúce, že filozofi ako Einstein, Marx, Sartre, a podobní, a viacerí geniálni aj v súčasnosti, nevedeli rozumom dospieť k faktu, že Boh existuje.

Môžeme to zhrnúť tak, že mnoho ľudí je príliš múdrych nato, aby pochopili jednoduché veci. Je to preto, lebo múdry odsudzujú toho druhého len preto, lebo nie je na ich úrovni. To je systém kastovníctva. Biblia síce spomína, že nie je učeň nad Majstra, ale v tom zmysle, aby vedeli, že Ježiš je najmocnejší Kráľ celého sveta, avšak On neprišiel, aby ho obsluhovali, ale naopak, aby slúžil.

Ježiš tiež dáva do popredia jednoduchých ľudí, ktorí z vedomostnej stránke akosi toho veľa nevedeli. Chudobná vdova zo Sarepty, Mária Magdaléna, dokonca známa hriešnica, samotní apoštoli, ktorí boli obyčajní rybári, a možno nevedeli ani do 5 narátať. Isto nevedeli vtedy citovať niečo z vedných disciplín, ktoré sa už v tom čase trebárs v starovekom grécku učilo, a dávno poznalo, no na druhej strane mali otvorené srdce.

Čo na záver by som v krátkosti spomenul. Azda úprimný, spirituálny povzdych. Velebíme ťa Bože, že si tieto veci ukryl pred mocnými, vzdelanými, a zjavil si ich maličkými. Tými, ktorí možno nič neznamenali, a predsa veľa znamenajú v božích očiach.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár