Učiteľ, kde bývaš? Odpovedal im: "Poďte a uvidíte!" Jn 1,38 VI

Pridávam šiesty diel, pri ktorom by som sa chcel zaoberať témou Krista Kráľa.

Dnes je nedeľa Krista Kráľa. Bol som netradične, po veľmi dlhom čase v inom kostole, v jednej dedine. Hoci som tam nebol vyše 10 rokov, nejak sa mi zdal veľmi malý ten kostol zrazu. Sadol som si na chór, a počúval som sv. omšu. Musím povedať, že mal som veľký zážitok z nej. Aký? Taký, že som si konečne oddýchol. Dnes som asi skutočne stretol Pána Ježiša v chráme. Teším sa z toho.

Dneska by som napísal jednu myšlienku, čo ma teraz napadla. Dnes, na Nedeľu Krista Kráľa, poprosme Boha, aby bol naším Kráľom. Všimol som si na klenbe kostolíka veľmi pekný nápis, ktorý poznám už od mojich detských čias. Dokiaľ moje srdce bije, dotiaľ pomoc poskytuje. Sadol som si na chór, a len som počúval. Nechcel som už myslieť skutočne na nič. V súčasnosti sa teraz sústreďujem len na aktuálne potreby, a všetko nepotrebné snažím sa odsúvať na kraj. Nechcem povedať, že chcem zabudnúť a podobne, lebo mi to pripadá akési monotónne predsavzatie, a pravdu poviem, vždy som sa cítil niečím extra. Akokeby extrémistom. Nikdy som nemohol súhlasiť s iným názorom. Prijal som to, ale vždy som hľadal akože inšie, originálnejšie riešenie. Neuspokojil som sa s priemerom, potreboval som v niečom vynikať. Tak je to aj teraz.

Na druhej strane... Dozrel som v niečom inšom. Už sa nepotrebujem pretekať s nikým. Už cítim, že konečne nepotrebujem nič nikomu dokazovať. Myslím si, že kto chce, ten si to všimne, aj bez mojej agitácie.

Poobede bude pravdepodobne klasika. Potrebujem sa vyventilovať, a zajtra sa skutočne teším do práce. Zajtra mám narodeniny. Teším sa na ne, že som sa dožil v zdraví, a že Boh sňal mnoho mnoho bremien zo mňa preč. Mám za mnoho skutočne ďakovať.

Zamyslel som sa nad niektorými vecami zase. Všade vidíme len negatívne javy okolo seba. A nemáme silu pozbierať sa, a tešiť sa z toho, čo máme. Je to preto, lebo viac zamestnávame našu myseľ ako keby pravdepodobným neúspechom, a takto podvedome sa na to už akosi skutočne pripravujeme?

Priznám sa, že bol som v poslednom čase veľmi veľmi zmätený. Cítil som veľký zmätok, veľký smútok, ktorý som našťastie dokázal v sebe akosi vystaviť na vzdor. Pripisujem to zásluhám svätej spovedi, ktorú som si minule vykonal. Avšak viac krát sa mi zdalo, že keď som vyšiel od sv. spovede, bol som akokeby ešte viac zmätený. Bol som akosi viac rozvírený. Neviem prečo. Dosť možné, že na to miesto už viac nepatrím. Priznám sa, že som celkom rád, lebo je to všetko už za mnou.

Nechápem, ako to, čo som skutočne mal rád, sa mi sprotivilo. Bolo mi to už akosi pridlho vystavené na oči, aby som sa na to všetko musel so skutočným zármutkom prizerať, a šťastným ma to teda rozhodne nerobilo.

Na druhej strane viackrát počujeme, ako niekto, kto niečo dôležité zanechá, je zrazu veľmi šťastný. Ako mu nič nechýba, a vraj jeho život nabral svetlejšie dni, a jasnejšie kontúry.

Môže byť. Nevidím dôvod, prečo by som mal v sebe niečo také potláčať, kde sa necítim nejako slobodný. Ale pravdu poviem, tento jav ma sprevádzal od mala. Pamätám sivrelo, ako som nemal rád, keď som v škôlke, a potom na prvom stupni v škole v trebárs v družine po obede ostával síce s ostatnými deťmi, avšak, spolužiaci sa vytratili domov, a často som ostal v triede buď sám, alebo s pár ľuďmi. Nemal som to rád, a dokážemsa ešte teraz vžiť do tých pocitov úzkostí, ktoré som prežíval.

Dnes na sviatok Krista Kráľa chcem Pánu Bohu zložiť všetky moje starosti. Keď som sa konečne oslobodil od jednej bolesti, prišli ďalšie. Asi to tak má byť. Na víkend sa teším skutočne len do mojej práce. Tam sa mám skutočne veľmi dobre. Cítim, ako keby som tam patril. Musím sa veľmi ešte snažiť, lebo ešte nič nemám vyhraté, ale ďakujem teraz Veľknazovi, Kráľovi Kráľov za všetko.

Končím blog, a vyjadrím zopár mojich záverečných myšlienok. Ďakujem mu aj za to, že mi v nedávnej dobe nepožehnal to, o čo som ho prosil. Zvláštne ďakovanie, však? Pochopil som však veľmi dobre zrazu slová, ktoré čítame v Písme svätom. A to. Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. Hoci pravda je, že nikdy som nemal rád, keď niekto spomenul to, že nech sa stane vôľ božia. Pripadalo mi to, ako keby on chcel pustiť všetko z rúk, a hodiť to na zodpovednosť Boha. Akokeby dotyčný chcel odsunúť svoju zodpovednosť do náručia Boha. Neviem potom, či by to bolo v takomto prípade správne.

Nech sa všetkým darí, práve v dnešnú Nedeľu Krista Kráľa. Pochválený buď Ježiš Kristus.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu