Mám jedného kamaráta, o ktorom si neviem vysvetliť čo je zač. Definoval by som ho ako horlivého anti kresťana, ktorý na druhej strane mne, ako zarytému veriacemu ochotne pomôže s hocičím aj o polnoci. Chápete to?
Zdalo by sa nám, že je jedno, či sme veriaci, alebo neveriaci, stačí len to, aby sme boli dobrými ľuďmi. Tu by som sa pristavil.
Z filozofie som sa dočítal, že zlo je nedostatok dobra. Zlo ako také neexistuje, a teda ak niekto je stopercentný ateista, predsa je to ten, v ktorom drieme duchovný svet, len vecami, nad ktorými si nevie dať odpoveď si nevie dať rady.
Neviem ako konkrétne aj ja mám definovať materializmus. Poraďte mi! Týmto si teda pýtam vašu radu. samozrejme, mám záujem o filozofickú debatu, a preto na tosa nemôžeme pozerať materialistickými prehnitými očami, ktoré ma učí, že verím len v to, čo vidím
Uvediem teda konkrétnu situáciu.
Ako mi vysvetlíte, že napríklad veľmi bohatí ľudia, sú síce spokojní, pokojní, nič ich navonok netrápi. Ak mám sčasti vykresliť ich život, tak obyčajne behajú na nejakom novšom ročníku z radu béemvéčok, audine, prípadne mercedesu, ináč moja srdcovka.
Možno sa vám stalo, že vám logicky nevedeli definovať, čo pre nich znamená viera v Boha. nechcem tu zachádzať na známe poučky, ale mne to nedá pokoj.
Je vplyvný bohatý muž dokonale šťastný keď je obklopený tým všetkým ohromným čo má? Nejde mi do hlavy, že nikdy nerozmýšľa nad tým, kto mu to mohol požehnať. samozrejme, pokiaľ sa bavíme v rovine legálneho nadobudnutia nejakého majetku. To sú len moje myšlienky.
A dajme si druhú otázku. Je priemerný občan spokojný so svojou situáciou, keď zarobí niečo cez minimálnu mzdu? Má oprávnenie mať podobné sny, plány a predsavzatia ako človek, ktorý na realizáciu toho čo má sa nemusí vôbec obávať, že to našetrí za roky rokúce, lebo on je schopný toto všetko reálne mať za jeden dva mesačné platy?
Existuje nejaká harmónia duše? na akej úrovni sa pohybuje spokojnosť týchto dvoch rozdielnych povách? čo je spokojnosť? niekto je spokojný, že si kúpi na obed bagetu z bufetu za niečo cez jedno euro, niekomu nestačí možno desaťeurový obed v reštike, a hľadá opäť nejaké alternatívy.
niekomu postupom času začne v luxusnom aute vadiť nejaká kozmetická chybička, ktorá vôbec nie je poznateľná voľným okom, a niekto je veľmi spokojný, že si opravil strešné okno na dvadsaťročnom favorite, ktorého hodnota možno už nepresiahne ani dvesto eur pri predaji oproti niekoľko desaťtisícovej modernej novinke svojho náprotivku.
Snáď prídám zopár takýchto myšlienok, lebo ma to zaujíma.
Kto je potom viac spokojný a viac šťastní? naskytá sa mi filozofická otázka? Nie je tento materiálny svet len jeden veľký prelud, a skutočný svet je svet ideí?
Odpoveď si dajme každý sám.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár