Asi takto by som chcel v hrubých rysoch opísať na tomto článku základnú osnovu mojich myšlienok, ktorým sa chcem nateraz venovať.
Jednu vec v priebehu písania tohto blogu som si uvedomil. V podstate sme všetci ľudia jedineční egoisti, ktorí nevieme celkom dobre vysvetliť príčinu nášho osobného egoizmu. Egoizmus primárne znamená stav, keď čosi chcem vlastniť výlučne pre seba, a nie som ochotný sa s tým s nikým deliť. Asi tak.
Bojím sa že ťa stratím. Aj ja som si to myslel, tak ako druhí, ktorí čosi v nejakom momente strácali, ale pokiaľ to nejde v tom prípade o život, skutočne nejde o nič. Pamätajte si jedno. Najväčší boj, ktorý kto mohol zvádzať, bol Ježiš Kristus na kríži ,keď v okamihu porazil diabla v boji o naše vykúpenie.
Tam sa odohrával skutočný zápas. Nikde inde. Tam ide o večnú spásu v spoločenstve s Bohom. A predsa toľkým ľuďom je tento zápas úplne ľahostajný, a nič mu to nehovorí, a nechce o tom ani počuť. Ani slovo!
V ľudských príbehoch sa často stretávame, podobne ako vyššie opisujem situáciu, kedy ľudia sa zoznamujú, chcú spoločne stráviť čas, a myslia si, že to bude navždy. Bodaj by aj bolo. A do toho prichádzajú isté pochybnosti, ktoré ak neutíchajú, ale práve naopak rastú, tak znamenajú nevyhnutný koniec. A možno aj dobre pre neho! Môžno tam prišiel na to, čo zameškal, kde v skutočnosti spravil chybu, kde čosi zanedbal, a neponáhľal sa príliš napraviť nejaký problém, ktorý zahodil za hlavu len v nejakej chvíľkovej nepohode.
Každý, keď začne nad čímsi hlbšie filozofovať a špekulovať, vždy je to nepríjemná predzvesť začiatku konca. Vždy. Či sa jedná o pochybnosti vo vzťahu, k práci, vycítenie akejsi nespravodlivosti v pracovnom kolektíve medzi pracovníkmi, v medziľudských vzťahoch. Napätie nikdy nepominie, a otázky vznikajú z určitého následného nepohodlia, keď sa poriadok nejako razom začína doslova z ničoho nič meniť na akýsi ničím nekontrolovateľný chaos, ktorý nemá aspoň naoko nejaké zdarné riešenie.
Ale možno to tak má aj byť! Čo ty vieš! Keď raz niekde proste nepatríš, tak tam nebudeš. Problémom dneška je, ako myslím si to aspoň, že sa chceme často a radi začleniť kdesi, kde síce je fajn, ale my tam nepatríme. Je to možno akási, nazvem to určitá exkluzívna príchuť vážnosti tej spoločnosti, ale potom zistíme, koľko dravých, skutočných vlkov sa skrýva pod ovčou vlnou. Ja som to zažil, preto to tu spomínam, a naučilo ma to napríklad veľkej obozretnosti. Prílišné zdôverovanie sa nemá význam v nejakých krátkodobých známostiach s kadekým, lebo to ti ešte nie sú vôbec priatelia.
Človeku, a to nejednému často chodia po rozume nepríjemné myšlienky, ak oprávnene má podozrenie, že okolo jeho osoby sa dejú čudné udalosti. Nejaké nástrahy, nepríjemnosti, stupňovania akejsi agresie, neprajnosti, napätosti, často krát nespravodlivé očierňovanie z dôvodu obavy o nejaké prevýšenie medzi kolegami, preukázaná šikovnosť, ktorú nám ktosi závidí, alebo sa to samozrejme takéto nepríjemnosti môže stať aj nám....
Dajme si potom nejaké otázky. Dobre sa cítiš v takej spoločnosti? Čo ťa tam drží? Vidina vyššieho zárobku na úkor svojho fyzického, a možno aj psychického zdravia, kde navonok aj tak vyjdú nejaké nekalé prakticky tvojich kolegov, ktorí ti nie že chcú pomôcť, ale chcú ťa vedome dotiahnuť do najväčšieho bahna, aby si odišiel aj tak so sklonenou hlavou?
Myslíme v prvom rade na seba, ako a čo nám to môže spôsobiť, ale častokrát, keď to máme za sebou, nám je to v podstate len ľahostajné, je nám to úplne jedno....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
vreskot000
29. 12.decembra 2016 13:05
veľmi zle si pochopil. ked nebudeš mať správne seba rád, nebudeš mať rád ostatných pri sebe. ked sebe nedopraješ, nikdy nedopraješ druhému. je to fakt. v tomto všetci sme egoisti. musíš myslieť v prvom rade na seba, lebo aj Ježiš myslel na seba. myslel na to, že musí zomrieť za naše hriechy, a on ich musí zotrieť. pokarhal petra ktorý mu chcel pomôct ked ho obklučili vojaci v getsemanskej zahrade. peter odtal sluhovi ucho a Ježiš ho vzápatí uzdravil. petra, čo ho bránil pokarhal, a stotnikovho sluhu, ktorý sa pričinil o jeho usmrtenie uzdravil. povedz na koho myslel Ježiš? Ak nie na seba, na to, že musí naplniť zákon, na koho potom? a druhá vec. prirodzene každý musí byť zdraví egoista. keby všetko si chcel rozdať, druhí ťa budú využívať. pod ma odviesť autom, ty mas auto ja nie, požičaj mi auto, požičaj mi peinaze, ja ti vrátim, ano??? všetko máš požičať.... všetko máš dať? to by si bol veľmi zlý hospodár...
Napíš svoj komentár