Mnoho ľudí má samozrejme v citových oblastiach dilemu, ale toto všetko pramení z toho, že ste mladí, a že nie ste dostatočne citovo a emocionálne vyspelý a vyzretý.
Sú ľudia, ktorí sú nejako tak pojašení a podobne, ale zrazu príde jedného dňa, vlastne ok, je to istý proces, áno, a zrazu sa tak upokojí, a mnoho vecí ho nedokáže tak vytočiť alebo znechutiť, ako to bolo možnože aj pred neuveriteľne krátkym časom, až sa tomu sám čuduje.
Mnoho ľudí mladých, poviem to narovinu, je emocionálne nevyspelých, ako teda opisujem, a tak sa to prejavuje aj v ich správaní. V nejakých názoroch a výhovorkách, nechcem byť odborník, ale že proste, v rečiach, že za to môže puberta, adolescencia, telesné a duševné zmeny s tým môžem súhlasiť len čiastočne.
Prečo? Napríklad preto, lebo človek v hociktorom roku života, či je trinásťročný puberťák, alebo pomaly zrelý 26 ročný mladý muž, napríklad ja mám 27, ale pripadám si na menej ok, sa proste ten životný príbeh dospievania udeje v rozličnom čase a okolnosti.
Sú ľudia, ktorí nazvem to, harmonicky dozrievajú plynule, ako idú roky, tak postupne zvážnejú a podobne.
A sú ľudia, ktorí sú veselí, bezstarostní, 25 tka na krku, žijú si pokojným životom, svet gombička, akurát samozrejme každý rieši túto poondiatu krízu a hľadá takú prácu, z ktorej sa dá vytĺcť čo najväčší kapitál. Veľmi správne myslenie, keď si pravda uvedomíme, v akej bezútešnej situácie sa nachádzame, zvlášť keď si uvedomíme, že sme tesne po voľbách, a o krátky čas je druhé kolo.
Sú veľa ľudí, ktorí sú ambiciózni, ale len z jediného dôvodu. V detstve mohli byť nejakým debilom, treťotriednym somárom šikanovaní, a proste ich to dostalo do takého štádia, že jedného dňa si proste ráno povedali, že budú celkom iní.
Realita je ale tá, že sa to neudeje, ale táto predstava sa ti zafixuje tak do pamäti, že si celkom stotožnený s tou ideou, ktorú máš len v hlave, ale ešte nič nie je ani zďaleka reálne.
Potom si myslíš, že je to pravda, a po čase sa tak začneš aj správať. Neslušné správanie na strednej škole, dostatočne si neuvedomuješ, že v ľudských oblastiach, a materiálnych veciach žiadaš to, čo je pre rodičov nemožné, a všetko je proste totálne alogické, a ty sa len proste ponoríš do svojich snov, a vtedy príde vlastne tvoj koniec.
Môžu v dospelosti potom nastať dve situácie, buď budeš extrémne bohatý, teda nie miliardár, ale proste budeš mať tri krát toľko navrch ako ostatní, alebo nebudeš mať nič, a budeš sa hanbiť sám za seba.
Žiaľ, tá hanba nie je subjektívna vec, ale je to celospoločenský problém, pretože dneska je tento pojem hanba, hanebný, zamieňané, a človek si myslí, že keď sa mu nedarí, tak je na ťarchu spoločnosti, a nik sa s ním nechce baviť. S nezamestnanými ľuďmi viacerí prestávajú sa kontaktovať, pretože v čase ich neobmedzeného osobného voľna iní pracujú, a potom na nich samozrejme nemajú nikdy čas, a tie väzby ochladia sa po čase, až nie úplne zaniknú.
Tak to platí aj s láskou. V tejto dobe je tragédia, keď človek musí opustiť nejaké miesto a ísť kdesi za prácou, ak ho s tým miestom spája niečo viac. Povedať, že budem si volať s frajerkou, a že naša láska je večná a bla bla. ktorá bude odo mňa napríklad 250 km vzdialená v inom meste, ktorá napríklad študuje na výške, a ja robím kdesi v podniku, kde mám ledva cez minimálku, a som rád, že mám robotu, je také neuveriteľné, ako keď na južnom póle rozkvitnú palmy.
Viďte veci reálne, a radím vám jednu veľmi dobrú vec. Nedajte na city, a neriaďte sa srdcom, a ani samozrejme nohavicami, lebo si zničíte život. Nech vás ovláda váš zdravý rozum, ktorý si máte cibriť v tej sprostej škole, do ktorej ešte chodíte.
Napísal som to teda nie celkom pekne, za to sa takto taktne ospravedlňujem, každý máme ísť príkladom, ale napísal som to vecne.
Je neuveriteľné, koľko ľudí je veľmi naivných a hlúpych, ale to len preto, lebo hlupákov z nich robia druhí ľudia.
Takže asi toľko. Ďakujem za Vaše komenty, vážim si ich, prosím o fundované komentáre v tomto šialenom blogu, ale musíte uznať, že mám pravdu opäť vo všetkom, aj keď sa samozrejme nemôžem stavať do nejakej role, kde budem absolutizovať moju pravdu.
Za mojou pravdou hovoria skúsenosti, a lepšie je popáliť sa na niečom, ako zhorieť v nejakej sračke, z ktorej sa nevymotáte. Verte mi, že mnoho naiviek teraz plače s balíkom papierových vreckoviek, lebo si nedalo povedať.
Vyznanie
Komentuj
6 komentov k blogu
1
topanocka
18. 3.marca 2014 14:35
velmi ja ešte dodám že su osobnosti ktoré nedozreju vobec a to je potom obrovská tragedia pre deti ked sa takto spolu stretnú .
2
velmi triezvy pohlad máš som chcela , konečne aj niečo mudre si tu prečítam
5
opäť vravím z vlastnej mojej skúsenosti. Teraz mám dobrú prácu, sice menej platenú, ale život sa nemeria na eura, ale na to, kolko ludi so srdcom stretnete. tieto hodnoty sa dnes veľmi zamienaju
Napíš svoj komentár