Či chceme, alebo či nechceme, život nám ponúka podobné problémy, a teda aj viacerí z nás riešime jedno a to isté, a takto sa aspoň môžeme celkom jednoducho spájať na diaľku s ľuďmi, s ktorými máme čosi spoločné. Narazil som teraz na jeden blog, a je to nič inšie, ako také, nazval by som to skvelé doplnenie k jednému, ktorý som nedávno pridal.
Po dosť vyčerpávajúcom týždni som celkom rád, že konečne môžem byť doma, sám, so svojimi myšlienkami, pocitmi, a preto rád by som niečo teraz napísal, a podelil sa s vami o moje pocity.
Viacerí z nás máme určite nejaké osobné záležitosti, ktoré bud držíme dobre v tajnosti, a snažíme sa samostatne na to nájsť recept, alebo sa s tým zdôveríme s najbližším s nádejou, že sa nám nik nevysmeje, poprípade nás čímsi nepríjemným nezrazí na zem, a budeme ešte horšie na tom, ako sme boli predtým. Nech nie sme odradení možnosťou, že nie každý napríklad nájde celkom iste to správne pochopenie pre naše potreby, ktoré teda akutálne v tomto čase musíme teda prechádzať.
Je potrebné ich držať v tajnosti, alebo sa o nich rozprávať. Niektorí zastávajú názor, že treba sa vyjadriť, a netreba to držať nejako v tajnosti, ale ja som skôr takého názoru, že v niektorých veciach treba byť zdržanlivý a opatrný. Všetkého totiž veľa škodí, a práve tá zlatá stredná cesta je pravdepodobne to najlepšie riešenie, aké môže byť. Časom na všetko prídeme, čo nám to dalo, a čo naopak práve, nám to nejako vzalo.
V každom prípade ide o to, že treba naozaj mať vybudovanú dôveru, ale ešte čo je dôležitejšie, človek musí predovšetkým spoznať seba samého, aby vedel oceniť to, čo si teda na sebe cení najviac. Niekto toho nie je schopný. To nie je akýsi typ samochvály, ale proste normálny spôsob zhodnotenia seba, kde sa momentálne nachádza, čím je, ako si váži seba samého, proste tú prácu, ktorú aktuálne koná, či si proste verí, a tak.
Niekedy naozaj menej je viac, a človek, ktorý obyčajne povie čosi viac, ako by možno v tej chvíli mal, možno to neskôr bude ľutovať. Ako to myslím. Nie každý dokáže v sebe možno udržať tajomstvo, nie každý si to, tajné, akokeby, vie nechať pre seba, a teda je tu otázka, či taký človek, čo proste nevie dodržať nie že tajomstvo, ale predovšetkým sľub, ktorý dal, teda dodržať ten záväzok je častokrát ten prejav, ktorý v konečnom dôsledku môže len uškodiť, ako pomôcť. Prejavuje sa to azda naplno tým, že ochabne, slabne akási dôvera, možno aj sebadôvera, ale zväčšuje a prehlbuje sa nedôvera, celkom dozaista tô môže ochabnúť, tie vzťahy ochladnúť a podobne.
A je málo takých, ktorí tomu rozumejú, a dokážu sa s nami stotožniť, dokážu sa nejako otvoriť, a vedia načúvať tomu, čo im povieme. Aj to je niečo ako umenie, ktorému sa treba naučiť. V tomto práve som vybadal, že zdanlivo jednoduché veci nám proste idú veľmi ťažko, ale napríklad dokážeme pochopiť, alebo naučiť sa nejaké nazvem to zložité algorytmy, nejaké vzorce, ale nie vždy si vieme v živote samostatne poradiť. Ako som teda spomínal v odstavci vyššie, držíme to v tajnosti, ale dosť to na nás môže pôsobiť zneisťujúco, časom sa človek dosť môže cítiť skľučujúco, môže ho to do istej miery dosť zotročovať.
Čo by som chcel na záver v tomto piatkovom večernom článku odkázať ešte. Azda len pár slov ešte. Viacerí nemajú totižto potrebnú mieru teda tej pravej empatie, a nevedia niektoré veci držať napríklad v tajnosti, čo môže celkom ľahko viesť k veľkému nedorozumeniu medzi nimi. Je to len na škodu veci, predovšetkým ich. Nevedia sa teda proste vcítiť do tej situácie, a snažia sa ju nejakými veselými metódami nesmiestne zľahčiť, možno trošku akokeby odľahčiť, povedať tým, že veď nič také vážne sa nedeje, nie je to až také hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá a podobne. Je to správne?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
torpedo08
3. 2.febuára 2018 00:53
co k tomu tak povedat no asi to ze ja osobne sa viem vcitit do kazdeho kto ma podobne problemy ako ja alebo este vacsie a musim sa priznat ze asi nechapem take detinske veci ktore niekto povazuje za problemsnazim sa kazdeho chapat ale nejde to to si musim priznat no aspon sa zaroven snazim nikoho neodsudzovat viem ze hlava si robi co chce a casto nejde velmi ovladat aspon u mna to tak je ze si sice asi tiez v tej hlave poviem ze "uz to bude inak spravim to tak a tak zvladnem to prekonam sa" ale zrazu si hlava povie "nie ! pekne zostan tam kde si v tej mizernej polohe a bud ticho nedokaz nic iba spravit zo seba totalneho blbca" takze tak nejak
Napíš svoj komentár